Pôvod kapitalizmu v „komunistickej“ Číne

Tradičné teórie „komunizmu“ sa vyhýbajú vysvetliť, ako to je možné, že v krajine, ktorej vládne „Komunistická“ strana, súčasne vládne kapitalistický výrobný spôsob a kapitálová akumulácia.

Aby sa vyhli svojej teoretickej inkompetencii, buď tvrdia, že ešte stále ide o „komunizmus“, že ide o „komunistickú vládu“, alebo jednoducho tvrdia, že ide o kapitalizmus. Vysvetliť, prečo v tejto krajine došlo k relatívne krátkej fáze k vybudovaniu „komunizmu“, aby potom došlo k výrobe najväčšieho kapitalistického hospodárstva na svete, sa radšej vyhýbajú. Len analýza Komunistickej strany Číny a Číny v rokoch 1953-92 ako stalinistickej strany a ako stalinistickej spoločnosti dokáže vysvetliť obe hospodárske prechody.

china17

Základom teórie stalinizmu je byrokratická diktatúra v postkapitalistickom hospodárstve. Ide teda súčasne o veľmi obmedzené dosiahnutie marxistických cieľov a o jeho čistú negáciu, keďže neexistuje diktatúra proletariátu, teda demokratická vláda proletariátu. V „Sovietskom“ zväze došlo k revolúcii pred jej degenerácie do stalinizmu, s krátkym obdobím diktatúry proletariátu v rokoch 1917-18. Stalinizmus vznikol ako dôsledok občianskej vojny, zaostalosti, izolácie a jedného centra moci – strany. V iných krajinách však máme inú situáciu: tam došlo k vybudovaniu stalinistickej spoločnosti bez prechodnej „diktatúry proletariátu“, teda „od začiatku“ k byrokratickej diktatúre. Napriek tomu v mnohých krajinách existovali štruktúry proletárskej moci a situácie dvojitej moci, ktoré sa ale nedokázali zmocniť štátnej moci. V týchto krajinách hrá stalinizmus veľmi jasne kontrarevolučnú úlohu, teda úlohu toho, kto odzbrojuje a dekonštruje nezávislé mocenské aparáty proletariátu. Vo väčšine krajín, ako v Československu v rokoch 1945-48 toto bolo dosiahnuté za pomoci stalinistickej armády, tajnej služby a polície zo Zväzu. V iných, ako v Juhoslávii, to bolo dosiahnuté bez zásahu represívnych aparátov zväzu. V iných krajinách východnej Európy došlo jednoducho k vytvoreniu stalinistickej spoločnosti za pomoci represívnych aparátov zväzu, bez orgánov proletariátu. Ostatné krajiny tvoria ešte viac rozporuplné príklady, kedy nedošlo k priamemu zásahu zväzových represívnych aparátov, ani k situácii dvojitej moci medzi (alebo krátkej a občasnej) proletariátom a stalinizmom. Jeden z takých príkladov je stalinistické víťazstvo v Číne v roku 1949.

china33

Komunistická strana ako stalinistická strana približne od roku 1923 sledovala tradičnú stalinistickú stratégiu: stratégiu spojenectva s buržoáznymi silami proti „imperalizmu“, „fašizmu“ (až na obdobie v rokoch 1928-33), teda ľudovú frontu. Táto ľudová fronta s Kuomintangom ju stála v roku 1927, keď došlo k masakre komunistov v Šanghaji a iných mestách, úplnú stratu proletárskej bázy. Dokázala sa potom zachrániť útekom do hôr v provincii Shaanxi, kde ju Mao úplne preorientoval na roľníkov (ďalší “antidogmatický rozvoj marxizmu”). Tu tiež prijala podobne ako ostatné stalinistické strany v kolóniách stratégiu antiimperialistickej fronty štyroch patriotických tried: roľníctva, proletariátu, maloburžoázie a národnej buržoázie. Táto esenciálne menševistická stratégia počítala v koloniálnych a zaostalých krajinách len s buržoáznymi demokratickými revolúciami, alebo antiimperialistickým bojom, ktorý nemal vyústiť v „socializmus“. Túto stratégiu sledovali stalinisti v Číne, ako aj v iných krajinách, kde boli imperializmom a domácou buržoáziou donútení k tomu, prejsť k stalinistickému hospodárstvu.

china31
Stalinistická čínska armáda vstupuje do Pekingu v roku 1949.

Od roku 1931 až do roku 1945 tak bola KSČ (Číny) zapojená do spoločnej vojny s Kuomintangom proti japonskému imperializmu. Keď vojna skončila, jej stratégia zostávala rovnaká, no bola to Kuomintang s podporou USA, ktorí na KSČ zaútočili a snažili sa ju zničiť. Zatiaľ čo Stalin ešte stále trval natom, aby KSČ nebojovala ofenzívne proti Kuomintangu, okolnosti boja, spolu s podpornou bázou v Mandžursku obsadenom „Sovietskou“ armádou a jej vojenskou podporou, v kombinácii s enormnou inkompetenciou Kuomintangu (inflácia, korupcia) ju doviedli napokon k víťazstve nad Kuomintangom v roku 1949 a jeho ústup na ostrov Taiwan. Stalinistický „prevrat“ v Číne tak mal úplne charakter občianskej vojny a vojenského víťazstva, až na ojedinelé situácie dvojitej moci s proletariátom a rozšírené rady na vidieku. Podobne ako vo východnej Európe, aj tu však kontrola nad armádou, teda štátnou mocou umožnila stalinizmu mať kontrolu nad hospodárskym a politickým vývojom.

china13.jpg

Aj po roku 1949 stalinistická strana pre Čínu aplikovala podobný model ako vo východnej Európe v rokoch 1945-48, teda kapitalistické hospodárstvo riadené štátu pod kontrolou stalinistickej strany v koalícii s buržoáznymi stranami. Srdce štátneho aparátu, represívne aparáty, držali stalinisti všade od začiatku pevne vo vlastných rukách. Podobne ako vo východnej Európe mal tento model za účel predísť nezávislej proletárskej moci a revolúcii. Musel byť však opustený, podobne ako v Európe, kvôli nepriateľskej reakcii imperializmu, jednak kvôli Kórejskej vojne, kde vojská USA stáli na hranici s Čínou, inak kvôli embargu a obhajobe Taiwanu ako legitímnej Číne až do roku 1971. Začínajúc rokom 1952 a končiac okolo roku 1956 tak bola väčšina mestského hospodárstva pretvorená na stalinistické, pričom poľnohospodárstvo nebolo v Číne nikdy tak centralizované ako v zväze a zostalo riadené na miestnej úrovni.

Samotná členská základňa v KSČ bola ešte viac byrokratizovaná než vo zväze v 20. a 30. rokoch. Len dve percentá členov boli proletári a veľká väčšina členov boli maloburžovia a buržovia. Z toho vyplýva tiež, že na rozdiel od zväzu v KSČ nikdy neexistovalo dominantné „stalinistické“ krídlo. Stalinistický kurz v Číne bol takmer úplne nesený Mao Ce Tungom, ktorí sa pokúšal bojovať proti svojim protivníkom v strane opätovnými „antibyrokratickými“ kampaňmi ako kampaň sto kvetín a kultúrna revolúcia. Podobne ako vo zväze mala byrokratická unáhlená, nadoptimistická a falšovaním charakterizovaná kolektivizácia katastrofálne následky. Inak ako v zväze táto kolektivizácia nebola nikdy dotiahnutá do konca. V 60. a 70. rokoch tak stalinistická Čína zostávala ešte stále väčšinovo agrárnou krajinou, izolovaná ešte aj od zväzu a takmer bez medzinárodného obchodu.

Kampane ako “sto kvetín” slúžili k tomu, umlčať prokapitalistické krídlo v strane.
china32
V kultúrnej revolúcii sa stala červená knížka “zbraňou” maoizmu v rukách vojakov..
… mládeže …
… a študentov.

Akonáhle Mao zomrel prevládla v strane frakcia advokujúca viac trhových elementov. Nárast exportu ropy a iných surovín podobne ako vo Zväze umožnil nákup technológií zo západu, Špeciálne ekonomické zóny umožnili kontrolovaný prílev kapitálu zo zahraničia a domáce TVE, po mene vidiecke kooperatívy, boli rozširujúcim sa kapitalistickým hospodárstvom vovnútri krajiny. Narozdiel od zväzu tento proces bol spätý so súčasným brutálnym potlačením opozície a debaty, ako ukázali udalosti na Tiananmen. Približne v roku 1992 tak došlo v Číne k návratu na pôvodný stalinistický model a to kapitalistické hospodárstvo pod kontrolou strany. Industrializácia a proletarizácia krajiny tak v Číne narozdiel od zväzu bola vykonaná kapitálovou akumuláciou. Dnes máme ešte stále vedľa seba rôzne formy hospodárenia a politickej vlády, predkapitalistické a kapitalistické poľnohospodárstvo, dominantný kapitalizmus v strede a zostávajúce plánované sektory. Vládnuca byrokracia tak zostáva ešte stále obmedzene vládnucou kastou, pričom súčasne sa premiešala s a vytvorila novú domácu buržoáziu.

china18
Tiananmen v roku 1989. Študentská sit-in demonštrácia bola rozpustená armádou, zabitých bolo 200 až dvetisíc ľudí.

Vývoj v Číne ukazuje tak jasne ako nikde kontrarevolučný charakter stalinizmu a stalinistickej byrokracie. Jej primárnym cieľom zostáva udržanie vlastnej hospodárskej a politickej moci, čo ju núti k tomu potlačovať proletársku demokraciu a nezávislé orgány proletárskej moci, teda v konečnom dôsledku je hlavným nepriateľom diktatúry proletariátu. Nefunkčnosť byrokratického plánu a byrokratickej kolektivizácie jej dávajú dve možnosti: buď otvoriť hospodárstvo demokratickému riadeniu obyvateľstva, alebo otvoriť brány kapitálovej akumulácii pod vlastnou kontrolou. Nechtiac stratiť svoje postavenie, sa tak stáva primárnym aktérom v reštaurácii kapitalizmu a stáva sa novou vládnucou triedou. Jedinou cestou zo súčasného kapitalistického vykorisťovania a brutálnej diktatúry straníckej byrokracie zostáva tak, ako pred sto rokmi, proletárska revolúcia proti byrokratickej diktatúre. Táto byrokracia dnes súčasne stelesňuje bezohľadný prístup kapitalizmu k ľudským životom a k prírode, rovnako ako stalinistickú represiu a jeho perverznú inštrumentalizáciu marxizmu. Dnes je pod červenou vlajkou a Marxovými citátmi zavádzaná privatizácia a pokračujúca primitívna akumulácia. Je iróniou osudu a singulárnym dedičstvom stalinizmu, že najdivokejšie kapitalistické vykorisťovanie sa deje v zemi, ktorého štátnou ideológiou je „marxizmus“. V tejto zemi je dokonaný projekt stalinistického klamstva a newspeaku, tu je komunizmus kapitalizmus, diktatúra proletariátu diktatúra buržoázie a demokracia diktatúra.

Dnešná Čína, v ktorej vládne kapitálová akumulácia bezohľadnejšie než v západnom svete.
china2
A pre ochranu tohto sa stalo toto…
china29
china25
china37
china36
china28china34china41
china39
China Democracy Protests
china40
china26
china24
china35china27

Pridaj komentár

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s