Pôvod fašizmu: Genealógia rasizmu

Takmer neznámym faktom zostáva, že koncept rasy a s ním spojená nenávisť proti ľuďom „menejcenných rás“ je dielo a produkt novoveku a konkrétnych podmienok a vývinu.

Podobne ako pri iných typoch nenávisti a šovinizmu sme neustále upomínaní a poučovaní, že leží v ľudskej „prírode“ (chybný argument siahajúci späť až k Aristotelovi), nenávidieť alebo byť prinajmenšom nedôverčivý voči ľuďom, ktorí sa vymykajú z našich každodennosťou vytvorených normatívnych konceptov. Dôkazy pre to, že nenávisť voči iným, the Other, cudzincom alebo aj ľuďom, ktorí s nami nezdieľajú všetky vlastnosti, je ľudská a prirodzená, nachádzame v správaní detí, v kognitívnych reakciách, v celých kultúrnych, sociálnych a právnických rámcoch. Niektorí dokonca idú tak ďaleko, že sa snažia tieto spôsoby myslenia ospravedlniť a schvaľovať ako správne vedeckými teóriami. Jedno jasné je a to je, že naša žitá skúsenosť a spoločnosť je vo svojej skúsenosti a zabehanej štruktúre nasiaknutá rasizmom a iným šovinizmom. Úplne iná otázka je ale, či tieto spôsoby myslenia sú prirodzené, oprávnené, správne či naopak vytvorené spoločnosťou a ňou reprodukované s určitými úmyslami a koncami.

Špecifický spôsob ľudskej „prírody“, ktorý z človeka robí sociálneho tvora a vkladá do určitých zdanlivo nezávislých procesov obrovskú moc. Presvedčenia, zvyky, zabehané spôsoby komunikácie, interakcie sa môžu v žijúcich komunitách premeniť na nadľudské sily, proti ktorým sa zdá, že je nemožné sa brániť a ktoré napokon ovládajú život ľudí. Spoločenské vzťahy, vzťahy medzi ľuďmi sú konštitujúce, zásadné pre existenciu, identitu a život ľudí a toho, ako žijú. Až možnosť toho, s niekým prísť do kontaktu a určitého vzťahu, človeka ako takého, vôbec všetko ako také, vytvára. Preto sa môže na jednej strane zdať, že človek je ako subjekt úplne determinovaný svojim okolím alebo nehrá žiadnu úlohu a na druhej strane, že je úplný pán nad svojim životom a nad svetom. Napokon skutočnosť je v komplikovaných vzťahoch, z ktorej je spoločnosť ako taká zložená. Večné veci sa zdajú byť pominuteľné, tie pevné neviditeľné, dočasné veci ako večné a tekuté ako pevné. To isté platí napokon o mieste a iných vlastnostiach.

Inak to nie je ani s rasizmom. Čo sa zdá ako najistejšia vec na svete, prirodzená, večná, istá, pevná, je, ako odhaľujú prenášané mediálne skúsenosti a svedectvá, len výmysel určitých ľudí v určitom období a mieste za určitých podmienok.

Pozadie, na ktorom rasizmus postupne vzniká, je pozadie rozpadajúceho feudálneho poriadku, vývoja výrobných síl, obyvateľstva a obchodu, vznik národného vedomia a náboženská revolúcia. Svoj pôvod má čiastočne v antisemitizme, ktorý sa začínal osamostatňovať od svojej čisto náboženskej komponenty a začínal sa manifestovať ako veľmi agresívny šovinizmus s tiež kultúrnymi a etnickými komponentami. Prvý krát sa primitívny koncept rasy ako spojenej s krvným dedičstvom objavil v nezvyčajne barbarskej perzekúcii Židov španielskou inkvizíciou na konci 15. storočia. O pár rokov neskôr, v roku 1492 „objav“ nového kontinentu európskym svetom priniesol najdôležitejší a bezprostredný impluz a dôvod k vzniku tejto novej nenávisti.

landing_of_columbus_2
Príchod Európanov do “nového sveta”.

Nový svet uvalil starý svet a jeho myšlienky o sebe do zmätku a prerodu. Nové zdroje materiálneho bohatstva, ktorého sa vtedajšie monarchie nevedeli dočkať uchopiť sa ukázali byť v dlhodobom horizonte najväčšou revolúciou v európskych a svetových dejinách. Mnohé „primitívne“ kultúry nájdené na „novom kontinente“ prevrátili predstavy o štáte, majetku a najmä tej známej „ľudskej prírode“. Náboženské rády v týchto ľuďoch videli potomkov pôvodných izraelitských kmeňov a ich spôsob života podobný pôvodnému životu v raji, niečo, čo Rousseau a iní nazývajú prírodný stav a Marx neskôr nazve „Urkommunismus“.

our_lady_of_guadalupe_church_calle_69_n53_-av-6_venustiano_carranza_federal_district_mexico08

Preto tiež mali v pláne s nimi a s inými kultúrami, ktoré sa už vyvinuli do triednych spoločností, vybudovať opäť nebeské kráľovstvo na zemi alebo najmenej žiť v rovnom a spravodlivom pomere. Vládnuca ideológia, ako sa niekedy stáva, sa v nových podmienkach stala byť prekážkou pre nový pomer triednej nadvlády a bola prekonaná vývojom výrobných procesov. Výsledkom toho bola nutnosť zmeny tejto ideológie. Relatívna zaostalosť ideologickej sféry si vyžadovala teda zmenu a argumentáciu v náboženskej logike. V katolícke sfére sa touto zmenou stala interpretácia La Peyrerovej predadamskej teórie o pôvode človeka a opustenie monogenizmu, podľa ktorej všetci ľudia pochádzajú z jedného spoločného predka a zdroja, ktorý je zdroj Boží a hodný vykúpenia. Polygenizmus umožnil argumentáciu, v ktorej iné „rasy“ než tie európske, mohli byť videné ako menejcenné z náboženského hľadiska.

races_and_skulls

Do tejto argumentačnej línii sa pridali jednak reformácia, ktorá opustila katolícky odpor voči bohatstvu, podľa niektorých otvorila dvere kapitalizmu a tiež predstavovala „moderný“ vývoj antisemitizmu, a osvietenstvo. Osvietenstvo ako rozvoj od cirkvi nezávislej intelektuálnej triedy a školy, bezprostredne závislý od rozvíjajúceho sa kapitalizmu, opúšťal náboženskú logiku v každej sfére myslenia a inak to nebolo ani s antropológiou. S myšlienkou človeka ako produktu nie Boha, ale prírody a teda biologického tvora a vo veľkej miere zviera, sa otvára priestor pre moderný koncept rasy. Moderný rozvoj obchodu s otrokmi a kolonializmu, rovnako úzko spätý s rozvojom obchodného kapitalizmu, založenom na nerovných triednych pomeroch a brutálnom vykorisťovaní a útlaku, vytvoril nutnosť pre ideologické ospravedlnenie. Toto ospravedlnenie sa začínalo ukazovať už v 17. storočí v prvých pokusoch o rasové zadelenie svetového obyvateľstva, v ktorých „bieli“ vždy zaberali dominantné postavenie. Bieli, žltí, čierni, Európania, Afričania, Ázijčania, a podobné variácie je možné nájsť pri autoroch ako Hornius, Bernier, Long, Blumenbach. Inak je možné nájsť moderné oživenie antického šovinizmu proti „barbarom“ v známych filozofoch ako v Davidovi Humovi. Plne vyvinutý rasizmus v dnešnej predstave je napokon krásne zobrazený v možno najznámejšom filozofovi osvietenstva, Immanuelovi Kantovi. Osvietenstvo, avšak ako posledné ideologické systémy či prúdy, v sebe skrývalo rovnako ospravedlnenia existujúcich pomerov násilia a nespravodlivosti ako aj potenciál tieto pomery prevrátiť a vyhlásiť ako nepriateľské pokroku, dobru a ľudskej „prírode“. Táto druhá strana vládnucej ideológie, snažiaca sa ako vždy umieriť univerzálny nominálny charakter a reálny triedny charakter, sa napokon naplno ukázala v zrušení otroctva vo Francúzskej revolúcii v roku 1794 (ktoré bolo neskôr vzaté späť).

colored-_drinking_fountain_from_mid-20th_century_with_african-american_drinking
Afroameričan pije vodu v segregovanej USA.

S vývojom výrobných síl, ktoré spravili z otroctva prekonaný a škodlivý výrobný vzťah a systém koloniálneho a imperialistického vykorisťovania postupne opustili pre subtílnejšie imperiálne, koloniálne a nominálne rovné obchodné vzťahy, sa tiež stratila potreba pre ideologický konštrukt ospravedlňujúci tieto vzťahy. Čím viac kapitalizmus stráca zo svojej pôvodne pokrokovej a revolučnej energie, čím sa viac ženie do najvzdialenejších kútov zeme, rozširuje trhy za honbou oddaľovania konečnej stanice, tým viac búra všetky zaužívané vzťahy solidarity, intimity a neobchodného sesterstva ako aj vzťahy útlaku a vykorisťovania. Postupne sa stavia na barikády so svojimi bývalými nepriateľmi, súčasnými nepriateľmi a kričí hlasno za zrovnoprávnenie žien, rás, náboženstiev a iných neviditeľných skupín, ktoré doteraz utláčal a pošliapal. Robí to pre zúfalé a nevyhnutné oddaľovanie zrušenia prvého a posledného vzťahu útlaku a vykorisťovania, toho, ktoré je zakázané vysloviť. V pochopení tohto rozporu a týchto dejín leží vysvetlenie dnešného rasizmu a iných typov spoločenskej nenávisti ako aj v pretrvávaní súčasnej triednej spoločnosti.

american_troops_in_vladivostok_1918_hd-sn-99-02013-jpeg
Americké jednotky vo Vladivostoku v Ruskej občianskej vojne. 1918.

Dnešný rasizmus je pozostatkom minulých systémov legitimizácie triedneho vykorisťovania a triednych systémov kolonializmu a otroctva. To neznamená, že triedna spoločnosť nedokáže existovať bez rasizmu, ale rasizmus je jednou formou udržiavania triednej nadvlády. Ak sa teda stáva obsolétnym, je to preto, lebo potreba preňho bola výrobnými vzťahmi prekonaná, no to, akým šovinizmom, nenávisťou či ideologickým systémom udržujúcim existujúce triedne vzťahy, bude nahradený, je otvorená. Otázka, či ale triedny systém vôbec potrebuje nejakú podobnú ideológiu a taktiku k udržiavaniu vykorisťovania, otvorená nie je.

Zdroje: Garnder, Loren: Race and Enlightment, Race Traitor, 1997, prístup: https://thecharnelhouse.org/2017/03/19/race-and-the-enlightenment/

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s