Progresívna ľavica verzus konzervatívna ľavica?

Reakcia na článok: Progresívne Slovensko verzus regresívna ľavica?
Základným “zistením” marxizmu, ak nejaké existuje, je, že ľudia sa tendenčne riadia podľa svojich materiálnych záujmov, teda “sebecky”. Ľavá frakcia kapitalistov pritom akoby hovorila, že sú triedou, ktorá postaví komunizmus a že kapitalizmus sa dokáže rozvíjať proti sebeckým záujmom tých, ktorí ho riadia.

  1. Priateľská a konštruktívna debata

Neviem, čo spôsobilo dojem, že sa nejedná v tejto výmene o “konštruktívnu” a “priateľskú” debatu. Na čisto osobnej úrovni nie je žiadny človek inému človeku prirodzený nepriateľ. Aj osoby s úplne opačnými triednymi záujmami sú “nepriatelia” len vtedy, keď dochádza k stretu týchto záujmov a len ako stret triednych záujmov. V iných oblastiach môžu byť úplne konvergentní a “symbiotickí”. Triedne záujmy sú pritom závislé od vedomých ľudských rozhodnutí a sú len jednou, aj keď podstatnou časťou ľudskej identity. Triedna príslušnosť nie je v čisto “prirodzenom”, nesociálnom slova zmysle, vôbec dedičná vlastnosť, ale úplne závislá od triednych vzťahov. Nie je teda žiadnou kontradikciou, aby vládli osobné priateľské vzťahy medzi príslušníkmi „znepriatelených“ tried a po náprave triednych vzťahov boli všeobecne a úplne priateľské. Naviac máme situáciu, v ktorej je táto debata konaná medzi zastupiteľskými stranami, medzi študentom a zamestancom, medzi ktorými neexistuje žiadny triedny vzťah.

Priateľský vzťah, ako vzťah, ktorý by Marx zaradil ku komunistickým, je založený na vzájomnej konvergencii záujmov, rešpekte a rovnosti. Priatelia by nemali mať medzi sebou nerovnosť v informovanosti, v prístupe do súkromia druhej osoby a je to vzťah medzi rovnými silami, nie medzi miliónom a jedným človekom. Aj dôvera si vyžaduje “investíciu” a rovnosť v poskytnutých informáciách, dobrovoľnosti a testovanej vzájomnej úprimnosti. Priatelia by nemali byť konkurenti na život a na smrť, a nie medzi štátom a jedným človekom. Súčasťou rešpektu je tiež rovná a slobodná diskusia, ktorá tiež odpovedá a dáva, nielen vyčíta a žiada. Rovnosť v slobode prejavu je rovnako dôležitá ako racionálna diskusia a zatiaľ čo buržoázna ideológia je rešpektovaná a nekritizovaná všade, marxistická je cenzurovaná ešte aj na takomto bezvýznamnom mieste. Napokon priateľstvo medzi triedami by si vyžadovalo aj nepoužívanie násilia, čo je ťažké si predstaviť pozerajúc na udalosti ako Parížsku komúnu a potlačovanie práv, ktoré prislúchajú druhej triede. Priatelia, alebo ľudia v rovných vzťahoch môžu uzatvárať kompromisy, nie však (alebo ťažko), keď bohatstvo jedného závisí priamoúmerne od chudoby druhého.

„Radikálna ľavica“ nevychádza z nejakého ideologického puritánstva, ale zo sociálnej reality, v ktorej indivíduá rozhodujú sebecky a ich záujmy sa nielen prekrývajú, ale si aj protirečia.

2. Dobrovoľné a povinné kompromisy

Predpokladajúc vzťah, v ktorom je možné robiť kompromisy, otázkou zostáva, aký kompromis to má byť. V línii „rast pre obe triedy“ je nutné poukázať na presný kvantitatívny pomer v „prispôsobení“ a na celkovú polohu prispôsobenia. Kompromis má byť dobrovoľný a medzi dvoma stranami. Častokrát sa chápe uzatvorenie kompromisov ako povinnosť, žiadosť, ktorej sa musí vyhovieť a len preto, že je žiadaná, bez racionálnej diskusie a ako prispôsobenie jedného počtu ľudí druhému, ako „demokratické rozhodovanie“. To je ďalší príklad ako „rovný“ alebo „demokratický“ princíp v nerovnej spoločnosti vyústi do viac nerovnosti. Stretnúť sa niekde „v strede“ medzi marxizmom a cieľom kapitalizmu by si žiadalo demokratizáciu štátu a vyvlastnenie polovice kapitalistickej triedy.

V skutočnosti tí neschopní pristúpiť na takýto kompromis sú liberáli a pravica. Všetci stoja rezolútne a bez kompromisov za „liberálnou demokraciou“, teda nemeniteľnými ústavnými princípmi a parlamentarizmom, odmietajúc akékoľvek systémové zmeny. Aj obmedzenie práva na vykorisťovanie a celkovej relatívnej kontroly a privlastňovania nadhodnoty v hospodárstve kapitalistami odmietajú. Práve naopak, nekompromisne bojujú proti pozostatkom predkapitalistického hospodárenia a iným vlastníckym, výrobným a spotrebným princípom. Už len antiextrémistický jazyk dokazuje nepriateľský a nekompromisný postoj štátu a buržoázie. Konzervatívna pozícia k podstatným otázkam a výčitky konzervatizmu ľavici charakterizujú túto „ľavicu“. Analýza programu PS ukazuje, že si kompromis predstavujú ako pár ústupkov a inak tradičnú ochranu vlastných triednych záujmov. Na empirickú analýzu, ktorú žiadali a bez slova „buržoázia“, čo žiadali, naseduje ticho alebo neempirická, hmlistá „analýza“.

Tento rozporuplný postoj sa ukazuje tak, že súčasne odmietajú extrémizmus a antisystémové sily a žiadajú podporu od extrémistov. Je to nejaká nová stratégia boja proti extrémizmu, vyzývať ju k priateľskosti?

3. Rusko zaujíma v liberálnej ideológii úlohu subjektu, ktorý je všetkému na vine (podobne ako vo vulgárnom marxizme kapitalizmus) a ktorý je zrazu vinný za postfašistické vlády v Maďarsku a v Poľsku (tomu naozaj nemôžu ani oni veriť). Ako čerešnička na torte sú dvaja vinníci krízy, extrémizmus a Rusko, prepojení. Sme my užitoční idioti Ruska?

4. Kde bola PS nazvaná ako neoliberálna strana? Sme my tou regresívnou ľavicou a prečo? Opakujúc, je naozaj vašou stratégiou proti korupcii „my sme iní, dôverujte nám“?

5. O utópiách

Ak zavádzame rozdelenie do utópií, nie je každá eutópia utópia? Čo nie je a môže byť, stále nie je. Nie je tá druhá utópia miesto, ktoré nemôže byť? Ak to tak je, ako ju máme vedieť rozlišovať od prvej utópie? Nie je potom podľa postoja pána Šimeka spoliehanie sa na vzdelanie v PS programe utopické? Je liberálna utópia eutópia a ľavicová nemožná utópia?

Marx práve stavial svoj komunizmus v protiklade k utopickému socializmu, ktorý sa snažil spojiť protichodné triedne záujmy. Podobnú predstavu má dnešná „progresívna „ľavica““. Vlastníctvo kapitálu je sociálna sila, ktorá sa nedá odmyslieť. Jej realita je najmä dvojaká: Právo privlastňovať spoločenskú nadhodnotu a právo rozhodovať o výrobe, prenesene o spoločenských otázkach. Tieto vlastnosti, ak sú v rukách exkluzívnej skupiny ľudí, zostanú rovnaké v každej triednej spoločnosti.

Návrhy pána Šimeka v časti „Potreba populizmu“ nie sú prítomné v PS dokumente a sami o sebe síce predstavujú prienik, nie však podstatný medzi „radikálnou“ a „progresívnou „ľavicou““. Kvantita je samozrejme podstatná, ako napríklad rozpočet politickej strany. Práve na tomto bode môžeme nájsť rozdiely marxizmu a liberalizmu: liberálna predstava vidí rovnosť šancí a vlastníctvo kapitálu ako oddelené témy, resp. vlastníctvo ako vychádzajúce z podstatnej časti zo schopností, marxistická chápe rovnosť šancí a majetkovú rovnosť ako tie isté témy.

6. Aký pokrok?

Podobne ako PS prezentuje tento článok absenciu otvoreného triedneho šovinizmu ako veľký pokrok. Ak je PS veľký pokrok, aký veľký je? V čom? Kvantitatívny alebo kvalitatívny? Ekonomický či ideologický? Je to krok dopredu vo fiškálnej politike, keď nevie ani len špecifikovať dane z nehnuteľnosti a dedičstva, ktoré boli už predtým prijaté mnohými pravicovými stranami, resp. veľkými koalíciami? PS by bola vo vládnej koalícii určite krok dopredu, no súčasne s pravicovou vládou a možným nahradením tradičnej sociálnej demokracie dva kroky dozadu. Pri ktorých kryptoanarchistoch je Sulík sociálny demokrat?

7. Hodnota na všetko

Hodnota za peniaze (ako výrobné náklady v pomere k úžitkovej hodnote alebo k očakávaným tržbám) tu vystupuje aj na prípade PS a politiky ako takej. Hodnota za peniaze, nešpecifikovaná, môže mať podobne ako nepodmienený príjem v rôznych verziách úplne odlišné dopady a byť efektívne komodifikáciou alebo slúžit k zvyšovaniu miery zisku. Tesla je práve jedným z najlepších príkladov, prečo kapitalistická akumulácia zabraňuje nutnému pokroku, resp. nie je s ním kompatibilná, keďže Tesla a podobné spoločnosti dlhodobo fungujú na stratu. Nutné zmeny v hospodárstve budú nutne fungovať na stratu a konzumovať, než produkovať nadhodnotu (prinajmenšom krátkodobo). Nie je mi známe, že by existovali ako následok Tesly potrebné „preteky nahor“ a že by polovica emisií CO2 pochádzala z poľnohospodárstva, práve naopak z dopravy, priemyslu a výroby energie, kde je veľmi malý pokrok. Kapitalizmus v stave, v ktorom sa vyznačuje konkurenciou medzi kapitálmi (čo stále viac ustupuje), je naozaj systém, ktorý musí inovovať, aby udržal akumuláciu. Problém je však, že si tieto inovácie privlastňuje a súčasne zabraňuje ich vývoju. Podobne ako v industriálnej revolúcii a pokračujúcej primitívnej akumulácii, ako v dnešnej „sharing economy“ to je rozporuplný systém, ktorý súčasne prináša, aj zabraňuje pokroku.

8. O sebeckosti

Je ironické, že ľavá buržoázia argumentuje altruizmom, najmä vtedy, ak to prestáva byť altruizmus (ako to je s jednou verziou efektívneho altruizmu), resp. ak to je altruizmus len v ekonomickom prospechu, nie sociálnom (na čom nie je nič zlé). Pri kvantite je viac než jej absolútne množstvo dôležité jej relatívne, čo je jedna z oblastí, v ktorých buržoázia nevidí vlastnú triednu existenciu. Relatívna kvantita napokon rozhoduje aj o kvalite a o politickej dôležitosti. Relatívna kvantita napokon rozhoduje o centre a je definičnou charakteristikou tried. Existencia centra, ktoré je „nezávislé“ a súčasne závislé od okolia, rovnako sebecké, rovnako schopné, je rozhodujúcim dôvodom pre krehkosť triednej spoločnosti. Je to tiež dôvod, prečo si toto centrum musí neustále hľadať dôvody, prečo centrom je a že na udržanie toho, že je centrum vynakladá toľko času. Napokon sa to prejavuje tiež v tom, že rasistické a reakčné hnutia, ktoré okrem iného vytvárajú legitimizáciu pre triedne a iné ekonomické rozdiely sú financované kapitalistami a keby neboli, nemali by zďaleka taký vplyv.

Paradoxy kapitalizmu možno na záver najlepšie vyjadriť tak, že ak by sme žili v kapitalistickej utópii a plnom kapitalizme, idey by boli obmedzeným statkom. Keby sme mali donekonečna zvyšovať mieru ziskuTM, aj prostredníctvom intelektuálnej rentyTM, nemohli by sme viesť túto diskusiu slovmiTM.

Pridaj komentár

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s