Stalinisti si nasadzujú antistalinistickú masku

Stalinisti si dávajú antistalinistickú masku

Stalinistické a latentne stalinistické skupiny a osoby sa dostávajú do svojej “ľavicovej” fázy. Na výročie 17. novembra zrazu po 30 rokoch objavujú prieskumy verejnej mienky a o tom, že November bol prevrat organizovaný Štb a ukradnutá revolúcia. Ak to naozaj s tým antistalinizmom myslia vážne, mali by aj úprimne bojovať proti byrokratizácii vo vlastnej organizácii a proti bývalým príslušníkom Štb. Ich kritika stalinizmu je pritom zameraná a obmedzená na eufemistické vyjadrenia o “demokracii” a “ľudských právach”, akoby stačilo zaviesť západnú liberálnu demokraciu do vtedajšieho štátneho aparátu a bol by z toho pravý socializmus.

Dnešná ľavica je tak úmyselne či neúmyselne ešte stále zaťažená stalinistickými predstavami o socializme. Tie možno zhrnúť do dvoch približných prúdov: do “liberálneho” stalinizmu, ktorý sa snaží “spojiť” západnú liberálnu demokraciu so štátne riadeným hospodárstvom, ktorý kritizuje stalinistické režimy najmä z perspektívy chýbajúcej liberálnej demokracie, teda súťaže politických strán v parlamentnej demokracii. Druhý prúd možno označiť ako latentný stalinizmus, ktorý si v základe mýli komunizmus alebo socializmus so štátne riadeným hospodárstvom. Jeho predstava je znárodniť celé hospodárstvo, preferovane prostredníctvom parlamentných volieb a deklaruje toto ako socializmus. Byrokracia a všetky ostatné pozostatky triednej spoločnosti, rovnako ako byrokratické riadenie hospodárstva mu nevadia. Tieto prúdy si neprotirečia, ale môžu sa dopĺňať a môžu byť aj doplnené nejakou formou “ekonomickej demokracie”, ako v Juhoslávii. Záleží na tom, čo si pod tým pojmom možno predstaviť. Marxistická predstava komunizmu je pritom vo viacerých bodoch odlišná: po prvé hovorí o spoločenskom, nie štátnom vlastníctve. To nie je len semanticka hračka, ale predpokladá dobrovoľné, no najmä obmedzené centrálne riadenie, teda také, ktoré vychádza z menších centier a ak to je nutné, má celkové spoločenské centrum. Toto však nie je to isté ako všetko znárodniť. Ďalší rozdiel je v predstave štátu, ktorý je v stalinistickej ideológii v podstate nezmenený buržoázny štát. Jeho byrokracia a absencia demokracie sa nemení, alebo ešte viac posilňuje v prospech byrokracie. Byrokracia tu označuje jednak rigidnú a osobnú deľbu práce pre administratívne činnosti, ich vymenovanie na rozdiel od voľby, no najmä presun rozhodovania k týmto osobám. Rovnako sa nemá v tejto predstave nič alebo málo meniť na štruktúre represívnych aparátov. Posledná alebo prvá rozdielna predstava je v demokracii. Buď sa nemá na demokracii v porovnaní s buržoáznym štátom nič meniť, alebo má byť len doplnená “legislatívnymi” elementami. Preto tiež kritika, ktorá je takmer úplne zameraná na demokratizáciu politiky v línii buržoáznych ideálov a politických strán (v zmysle toho, ako fungujú dnes). Ekonomika tak ma byť buď nedemokratizovaná, alebo má byť táto demokracia obmedzená na niektoré rozhodnutia na úrovni podnikov, najlepšie v kombinácii s trhovou výmenou a kapitalizáciou týchto podnikov.

Typická “liberálne stalinistická” predstava je tak naivná predstava, že možno kombinovať liberálnu demokraciu so “štátnym socializmom”, pričom štát má zostať rovnako alebo porovnateľne byrokratický ako dnes.

One thought on “Stalinisti si nasadzujú antistalinistickú masku

  1. Spätné upozornenie: Stalinisti – ASĽ

Pridaj komentár

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s