O stalinistických metódach

Hovorilo sa o „stalinistických metódach“ v súvislosti s Antistalinistickou ľavicou. Vylúčenie na základe aklamácie a účasti na Slobodnom vysielači bolo dôvodom pre vylúčenie Tibora Moravčíka. Aj keď vylúčenie nie je a priori jednou zo stalinistických metód, treba ujasniť niektoré veci pre ujasnenie tohto prípadu a ujasniť si skutočné stalinistické metódy.

Ak niečo je stalinistická metóda, tak to je manipulácia, klamstvá, ohováranie a úmyselná sabotáž racionálnej diskusie. Stalinizmus vznikol konkrétne v Komunistickej strane Ruska v rokoch 1921 až 1928, bol to proces postupného ovládnutia tejto strany organizovanou klikou, dnes by sme povedali mafiou. Tento proces bol postupný a nezahŕňal od začiatku otvorenú represiu a násilie. Začínal sa infiltráciou a postupným používaním „mäkkých“ stalinistických metód. Stalinistické metódy sú v skutočnosti buržoázne metódy obchodu a podvodu, sú od nich na nerozoznanie. Sú to metódy: infiltrácie, prekonania počtami, ovládnutia priestoru, komunikácie a informácií a manipulačných metód v diskusii. Ich používanie je ale možné len v situácii nerovnosti a nevedomosti o nich.

Tieto metódy sa používajú proti protivníkovi vládnucej triedy, buď proti skupine, alebo proti osobám. Protokol konania je nasledovný:

  1. získanie dôvery, následne presviedčanie, ovplyvňovanie, manipulácia pre vlastné ciele. Manipulácia zahŕňa demotiváciu, nalákanie do pastí alebo postojov, podvedomé ovplyvňovanie, emocionálna manipulácia a vydieranie potrebami
  2. niekde uprostred, alebo opakovane pokus o získanie človeka na vlastnú stranu, podplácanie, hrozby, vydieranie
  3. „otvorený“ alebo tajný boj – v tomto boji ide hlavne o spomínané ovládnutie zdrojov, zaťaženie protivníka, zabránenie zisku a rozvíjaniu zdrojov, ovládnutie priestoru a zabránenie protivníka využit ho, rovnako ovládnutie komunikácie a informácií

Stalinisti preferujú tajný boj až dovtedy, keď nemajú absolútnu hegemóniu, alebo sa nikto nepozerá. V tejto situácii sa pretvarujú, že sú priatelia protivníka, alebo chápu obe strany, sú milí, ohľaduplní

Manipulácia v diskusii zahŕňa nasledovné metódy:

  1. prekonanie počtami, keď sa človek musí neustále obhajovať, nepríde k slovu a počty slúžia aj ako dôkaz pravdy
  2. odvolávanie sa na autority, pozitívne aj negatívne
  3. nadávanie – najmä účinné pre utlačovanie slobodného prejavu a ako dôkaz pravdy pre primitívnejších
  4. neodpovedať na argumenty, trvať na odpovedi vlastných
  5. mimo alebo aj v diskusii – rozširovať klamstvá a prívlastky, ktoré sa potom stávajú dobre známe a slúžia ako reflex – „dogmatik“ „floskuly“ „kokot“ – veľmi obľúbené voči ľavicovým osobnostiam a politikom – následne ich použiť v diskusii
  6. stalinistická špecialita – obviňovanie obete z toho, čo vinník robí
  7. vyhnať a potlačiť

Dôležité je mať na pamäti, že v argumentácii stalinistov neexistuje žiadna vnútorná logika, logika ich argumentácie je dosiahnutie cieľa – porážky protivníka v boji.

„Otvorený“ boj potom presahuje do otvorenej represie, až násilia a vraždy. Aj v tajnom boji dochádza k „tajným vraždám“ – otrava, choroby, nehody.

Vyššie metódy zahŕňajú ešte využívanie a tvorbu sociálnych noriem a zvykov (k čomu do určitej miery patrí ohováranie) – reflexy v myslení, imperatíva, morálka. Tvorba názorovej disciplíny a nepriateľského archetypu, ktorý sa následne používa proti každému protivníkovi – kulak, „kontrarevolucionár“, „buržoj“.

Stalinisti v 20. a 30. rokoch prešli celý tento katalóg, vrátane pravdepodobnej otravy a vraždy Lenina (jeho telo nebolo dodnes vyšetrené).

Metódy, ako sa proti tomuto brániť:

  1. hlasno a verejne adresovať a rozširovať každý prípad použitia týchto metód, ale tak, aby vám ľudia verili
  2. používať metódy proti nim, využiť ich silu ako slabinu
  1. žiadne súkromie v organizácii, preverovanie, dôvera len až keď dôjde k trasparencii života druhého človeka
  2. Vyššia metóda je búranie sociálnych noriem, otvorená kritika

V súvislosti s prípadom Tibora Moravčíka možno minimálne podozrievať, že niektoré z týchto metód používajú niektoré anarchistické skupiny a osoby. Používajú ich proti svojim protivníkom, podľa toho, koho ako protivníka určia. Vytváranie skupinovej neformálne názorovej disciplinácie slúži k tvorbe jednotného názoru a „programu“ bez formálneho procesu. Tiež vytvára určitú neslobodu diskusie a nepriateľský archetyp, ktorý možno potom použiť podľa situácie. K tomuto sa hodia najmä pojmy „autoritár“ (ktorý je veľmi nejasný) a „fašista“. Je potom ťažké určiť, či v takých situáciách disciplinácie ide o neúmyselný alebo úmyselný čin, ktorí sa jednoducho prispôsobujú a ktorí túto disciplináciu ženú vpred. Niektoré z týchto skupín sú častokrát byrokratické práve preto, ako voľne a neformálne fungujú. Práve v tejto neformalite zaujímajú najaktívnejšie osoby, ktoré majú dostatočné zdroje (voľný čas, zabezpečenie, vek) rolu neformálnych autorít, ktoré určujú alebo najviac ovplyvňujú rozhodnutia organizácie, zatiaľ čo ostatní hrajú rolu komparzu, zabávajú sa a sledujú. Práve neformalita, absencia pravidiel, volieb a konsenzuálna demokracia poskytuje tejto „byrokracii“ – klike úkryt a vhodné podmienky, bez takých, ktoré by ich obmedzovali. Práve určitá formalizácia, demokracia a transparentnosť sú opatrenia, ktoré sú prekážkou pre vznik a udržanie „byrokracie“. Táto predstava o „tajnom bratstve“ v strede „populárnej anarchie“ – organizácie v organizácii nie je nič nové pre „anarchizmus“, bol to deklarovaný a explicitný model Bakunina v jeho katechizme a Programe medzinárodného bratstva.

 

Pridaj komentár

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s