Problém zakázanej terminológie

Reakcia na reakcie na “Progresívna buržoázia”, http://poleblog.sk/progresivna-burzoazia/

V posledom čase opakovane a od viacerých anonymných zdrojov dochádzalo ku kritike použitého slovníka, pojmov a tým pádom aj jej obsahu. Myšlienková a jazyková polícia proti „dogmatizmu“ znovu udrela po tom, čo sa objavilo určité zakázané slovo (tu pušoásia). Toto má byť reakcia na túto a inú kritiku a o pokus viesť aj dialóg, nielen jednostranné sťažnosti a boje.

Táto otázka priamo triafa do jadra problému toho, čo je prijateľná a produktívna miera oportunizmu. Kde leží hranica medzi taktickými útupkami a opustením celého programu. Hádka o tejto hranici je v podstate celý dôvod sektárskych hraníc medzi sociálnymi demokratmi, leninistami, stalinistami a čínskou cestou. Úprimne povedané som svoje články nikdy nepovažoval ako mierené na neodbornú verejnosť alebo na pracujúcu triedu s priemerným vzdelaním a poznatkami o marxizme, skôr ako články vovnútri ľavicovej bubliny, ktoré mali viesť s ňou diskusiu a šíriť určité myšlienky. Aj v prípade komunikácie s verejnosťou by som nezachádzal tak ďaleko opúšťať celú marxistickú terminológiu. Smiešne, že som videný ako zlý leninista, keď mojim prianím je práve to, aby sa teóriou zaoberalo čo najviac ľudí a nezostala len majetkom niekoľkých kádrov. Bod, v ktorom bol aj článok „Čo robiť?“ nepochopený, lebo mal byť revíziou alebo updatom Leninovej teórie, kedy je v dnešných podmienkach vzdelanostnej úrovne budúcej pracujúcej triedy možné, aby sa jej väčšina stali „kádre“ a plnili súčasne úlohu inteligencie a pracujúcich. Zmyslom článku bolo práve poukázať na potrebu vymazávať rozdiely medzi duševnou a inou prácou aj pred revolúciou.

Čo mi ale na tejto kritike skutočne vadí, nie je jej obsah, s ktorým sčasti súhlasím, ale jej forma. Takmer úplne nemala formu racionálnej a otvorenej diskusie medzi rovnými, ale buď formu osočovania, urážok a bezobsahových rituálnych obvinení z dogmatizmu, alebo formu sťažností v podobe spotrebiteľského servicu, v ktorom dotyční len očakávajú, že bude vyhovené im požiadavkám. Alebo táto kritika nebola vôbec formulovaná verejne a adresovaná aj na mňa, čo mi zobralo možnosť reakcie.

K samotnej téme: Vďaka neformálnosti tejto kritiky mi odpusťte, keď ju čiastočne nepochopím alebo zle interpretujem. Nie je to moja vina. Kritiku by som zadelil do dvoch typov riešení a dvoch typov intenzity. Jedna navrhuje používať menej terminológie, druhá ju nepoužívať vôbec. Jedna argumentácia je typu etáp, teraz nie, neskôr áno, druhá chce terminológie nahradiť úplne inou alebo vysvetlením. Okrem toho mnohí žiadajú aj zmenu obsahu. Principiálne nie som proti tomu byť zrozumiteľnejší ľuďom. Problém je však ten, že nemám záujem robiť články len preto, aby som bol zrozumiteľný, ale aby mali určité myšlienky a sledovali určitý cieľ. Tieto myšlienky nemožno častokrát v krátkom článku inak vyjadriť (to je praktická úloha terminológie, zjednodušiť komunikáciu) a inak neexistujú iné slová. Na triedu vlastníkov kapitálu, nehnuteľností a pôdy neexistuje iný pojem než pušoásia.

Okrem toho sú argumentácie o typoch riešení v hlbokom omyle o fungovaní ideológie v spoločnosti. Myšlienka o etapách si zamieňa ekonomizmus a schematizmus (znovu niečo, čo nie je možné podrobne vysvetliť na tomto krátkom priestore – krátko: ekonomický determinizmus a šablónové myslenie, obe veci, ktoré si niektorí marxisti aj všetci antikomunisti zamieňajú s marxizmom) s dialektickým myslením (myslenie za jednoduché protiklady, jasné hranice a subjekty a logické zákony, ale na živé protiklady, ktoré sa navzájom ovplyvňujú a živé zákony). Vývoj ideológie v indivíduách a skupinách nefunguje tak, že je potrebný pomalý a postupný posun doľava, aby raz skončili úplne vľavo. Táto predstava si mýli abstrakciu vľavo-vpravo ako lineárnej línie s realitou. Špektrum politických názorov a postojov nevyzerá ako lineárna línia, ale ako veľmi nepravidelná sféra. Je rovnako možné, že sa z „liberála“, „konzervatívca“ a „libertariána“ stane marxista, ako to je možné o sociálnom demokratovi. Rovnako môže byť obhajovateľ minulého režimu prakticky nemeniteľný antimarxista. Čo existuje, sú rôzne konvergencie a podobnosti v špecifických otázkach a postojoch. Samotné skupiny liberálov a konzervatívcov v týchto veciach ale vôbec nie sú jednoliati. Okrem toho má ideologický vývoj omnoho viac podobu skokov a nepravidelného pohybu, vôbec nie pohybu na lineárnej línii. Koncept etáp okrem toho úplne zabúda na to, ako argumentuje. Ak je presviedčanie ľudí dnes ťažké, prečo by to malo byť ľahšie v budúcnosti, keď sa človek len zaviaže k určitej rétorike, ideológii a naviaže určité špektrum ľudí. Táto predstava v skutočnosti funguje ako mystická predstava o tajnom, subverzívnom ovplyvňovaní obyvateľstva, teda pracujúci majú byť zlákaní do marxizmu bez toho, aby to vedeli, nie o ňom byť úprimne a otvorene presviedčaní. Bez ohľadu na jej etickú problematiku takáto stratégia proste nefunguje inde než v prípade nedemokratických a (kvázi)populistických hnutí, ktoré sú len typické hnutia pušoásneho politického systému. Všetky podobné hnutia založené na tejto taktike skôr či neskôr prídu do tej istej situácie, v ktorej musia ukázať svoje skutočné farby, len vo väčšom merítku. V týchto situáciách väčšinou len prehlbujú svoj oportunizmus. Fungovať toto môže len v prípade skutočnej avantgardistickej revolúcie, v ktorej až do konca bude o konečnom pláne vedieť len malá skupina vo vedení. Taký koncept je hlboko antidemokratický, antimarxistický a skôr podobný blanquizmu, stalinizmu a fašizmu než hocičomu inému.

Ďalší typ riešenia má po zamyslení podobné problémy. Chcieť vytvoriť celú novú terminológiu, preložiť celý obrovský komplex marxistickej teórie, nehovoriac o jej literatúte, len preto, aby sa niektorí ľudia neurazili alebo neodradili, je prinajlepšom otázna metóda. Ojedinele tento postup môže mať zmysel, ale určite nie trvalo a principiálne. Napokon aj ja v tomto článku používam iný termín pre pušoásiu a nabudúce budem používať termín občianstvo/sky z nemeckého Bürgertum/bürgerlich, kde to znamená to isté. Zo všetkých riešení sa najviac prikláňam tomu, podať rovnaký obsah bez alebo s minimálnym použitím terminológie, ale vysvetlením, alebo prekladom do inej ideológie. Problém s týmto riešením je však, že si žiada viac priestoru. Napísať väčšinu „dogmatických článkov“ by bez použitia tých slov žiadalo dvakrát toľko slov. Iný problém je v tom, že v preklade a vo vysvetlení ide o to, a to je tiež veľká časť obsahu tejto kritiky, zmeniť obsah. Zmeniť obsah marxizmu natoľko, aby už neohrozoval triednu nadvládu, je niečo, čo sa už niekoľkokrát v dejinách stalo a deje sa dodnes. To je príbeh Kautského, Bernsteina a veľkej časti post-68 inteligencie, ktorá sa odvoláva na Marxa. Viacerí spájajú kritiku dogmatizmu práve s požiadavkou umierniť či zmeniť obsah. Niektorí používajú antikomunistickú argumentáciu a propagandu, pričom sa súčasne chcú odvolávať na Marxa, čo je len strategická samovražda.

Pridaj komentár

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s