Klamstvo o rovnom práve na spravodlivý súdny proces

Triedne nerovné vzťahy ovplyvňujú a dostávajú sa do každej oblasti života, pretože nežijeme vo viacerých životoch a realitách, ale jednej. V právnych vzťahoch medzi občanmi sa triedna nerovnosť ukazuje rovnako, alebo viac, než v ostatných.

predošlý diel o “novej sociálnej demokracii”: Klamstvo o rovnosti slobody prejavu

Základným bodom opovrhovania a triedneho šovinizmu vládnucej triedy proti tej utlačovanej bola nekonečná ignorancia a nevzdelanosť utlačovaných. Z toho vyvodzovali oprávnenosť svojho postavenia a mysleli si, že tí druhí musia zostať nevzdelaní a sprostí, lebo sú takí od prírody (je to v ich „génoch“ – iná verzia aristokratickej ideológie o krvi). So sociálnodemokratickým projektom rovného prístupu ku vzdelaniu sa niečo z toho stihlo vyrovnať, v určitých oblastiach však táto nerovnosť zostáva rovnaká, ako predtým. Hlavnou výhodou vládnucich je, že si môžu poznanie hocikedy kúpiť. Jednou z takých oblastí je oblasť práva, v ktorej vládne dodnes veľká ignorancia v utlačovanej triede, zatiaľ čo pre vládnucu triedu predstavuje právo ich domáce ihrisko, ich útočisko a štít.

Judikatíva vznikla v dnešnej podobe ako následok buržoáznych revolúcií v 17. a 18. storočí, ako posledná štátna moc, ako tá najslabšia. Spolu s exekutívou má tvoriť jednu z mocí, ktorá kontroluje nebezpečnú demokratickú moc legislatívy, ktorá môže ohroziť vlastníctvo vládnucich. Republika bola od začiatku vymedzená od a postavená proti demokracii. Rozdelenie mocí bolo jednou z opatrení a obranných valov proti demokracii. Napriek predstavám je myšlienka deľby moci nie osvietenská myšlienka a nie myšlienka buržoázie, v čase 18. storočia ju propagoval najmä aristokrat Montesquieu a deľba moci ako vzájomnej kontroly, rovnako rovné právo boli myšlienkami novodobej monarchie. Rovnako ako v rannej republike tieto veci boli chápané v triednom kontexte, teda prináležali len vládnucej triede. V tomto ohľade možno pozorovať jednoznačnú kontinuitu medzi monarchiou a republikou.

Od 18. storočia súdna moc získavala na vplyve kompetenciách, práve preto, že to je, podľa mnohých, najslabšia z troch mocí. Najmä po Druhej svetovej vojne sa z judikatívy stáva v modernom európskom ústavnom práve centrum štátu. Príkladom k tomuto posunu centra nie je len Nemecko, ale aj USA a krajiny Latinskej Ameriky. V USA je notorickou otázkou politický vplyv Najvyššieho súdu a jeho schopnosť mať praktickú legislatívnu právomoc pre celú krajinu. V týchto rokoch sa v Latinskej Amerike ako vo Venezuele, Peru a Brazílii ukazuje veľká moc judikatívy, kedy priamo zasahuje do legislatívneho procesu najmä prostredníctvom stíhania vysoko postavených politikov. Zdá sa tak, že sa toho umocňovania najslabšej moci stalo príliš a že sa stáva skôr nevoleným pánom zeme.

Venezuelský prezident Nicolas Maduro a sudcovia a sudkyne Najvyššieho súdu.

Ďalšou zmenou z monarchie na republiku v súvislosti s judikatívou a exekutívou je premena väčšiny dôležitých postov z komisárov na úradníkov. Narozdiel od komisárov nie sú úradníci priamo zodpovední suverénovi (dnes by to bol ľud) a nie sú zvolení na určitý čas a pre určitý cieľ, ale doživotne, nie sú zodpovední „objednávateľovi“ a riadia sa pri výkone práce zákonom, nie relatívnou svojvôľou pri splnení cieľa. Ako úradníci fungujú dnes všetci verejní zamestnanci a služobníci v tom ohľade, že nie sú zodpovední za výkon svojej služby svojmu „suverénovi“. Súčasne sa ale vo viacerých postoch stretávame s nešťastnou kombináciou úradníka a komisára. Dnešní poslanci tak majú niektoré vlastnosti komisára, relatívnu svojvôľu pri plnení cieľa na určitý čas, avšak nie sú skutočne zodpovední svojmu suverénovi, ktorý ich nemôže hocikedy odvolať a potrestať za zneužitie alebo nesplnenie úloh. Sú tak najhorším možným komisárom. Sudcovia sú na druhej strane najhorším možným úradníkom, pretože sú v doživotnej funkcii, v ktorej sa riadia zákonom, avšak majú veľký priestor svojvôľe, v ktorej vyslovujú, čo je zákon.

Základom „extrémnej“ reformy štátu je jednoducho maximalizácia pôvodných komisárov v dnešnom štáte a minimalizácia úradníkov, pričom títo komisári budú zodpovední svojmu suverénovi, teda občanom/obyvateľom, nimi volení a v prípade poslancov budú mať záväzný mandát.

Triedna nerovnosť sa prenáša do právnych vzťahov jednoduchým spôsobom: nerovnosťou v zdrojoch sa vytvára nerovnosť šancí na úspech v súdnom spore. Toto sa môže prejavovať vo forme korupcie, alebo vo forme prístupu k poznaniu a vyučenému zastupovaniu, alebo jednoducho vo forme reflexnej zaujatosti. Všetci poznáme, čo tým je myslené, že to existuje a mnohí z nás mali osobnú skúsenosť s niečím podobným.

Na vyrovnávanie tejto nerovnosti je nutné nasadiť omnoho viac než Centrum právnej pomoci, je nutné v prvom rade vyrovnávať nerovnosť v poznaní práva v širokom obyvateľstve tak, aby priemerný občan bol schopný sa zastupovať v jednoduchom spore. Inak je nutné vyrovnávať nerovnosti zavedením demokratického komisára ako sudcu a sudkyňu a osobnú zodpovednosť, inak je nutné zjednodušenie zboru zákonov, inak je nutné zriadiť relatívnu rovnosť v samotnom vyučenom zastupovaní. K tomu môže poslúžiť zriadenie verejného fondu pre financovanie zastupovania, doplácanie zastupovania znevýhodnenej strany zvýhodnenou stranou v jednotlivých sporoch pri nerovnosti medzi stranami.

Inými opatreniamia môže byť podpora neziskových spoločností, ktoré vyrábajú vyučené zastupovanie v sporoch, prísnejšie pravidlá transparentnosti pre všetky zastupovacie spoločnosti (ako povinnosť zverejniť záznamy a knihy v sporoch alebo verejne), zákaz alebo obmedzenie ziskových zastupovacích spoločností. Rovnako môže byť podporovaný vznik občianskych združení a družstevných spoločností, ktoré vyrábajú zastupovanie, demokratizácia ziskových spoločností, horná hranica pre sadzby zastupovania, rovné udeľovanie podpory z verejného fondu a v krajnom prípade pretvorenie všetkých spoločností na družstevné, spoločenské alebo financované z verejného fondu.

Tieto návrhy nemajú byť chápané ako snahy o obmedzovanie slobody, ale ako snahy o rozšírenie slobody pre väčšinu obyvateľstva a o vytvorenie rovnosti v právnych sporoch. Tieto návrhy môžu slúžiť ako snahy o vyrovnávanie nerovností v triednej spoločnosti alebo ako cesta k vytvoreniu tej slobody a rovnosti, ktorá si s triednymi nerovnosťami protirečí.

Pridaj komentár

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s