Klamstvo o rovnosti šancí vo voľbách

Základom povojnovej modifikácie liberalizmu, ktorá z neho spravila politiku a ideológiu nespoznateľnú s liberalizmom 19. storočia, je garancia dôstojnosti a rovnosti šancí.

Toto sa má vzťahovať na všetky, alebo najmä na dôležité oblasti života. Možnosť, sa reálne a zmysluplne zúčastňovať na volebnom a politickom procese je jedna z najdôležitejších, ak nie najdôležitejšia životná oblasť a srdce štátu a ústavného poriadku. Odhliadnuc od toho, že každý by mal mať nielen reálny vplyv na legislatívny proces, ale aj spolurozhodovať o pravidlách spoločnosti, čo by si minimálne žiadalo doplniť „kontrolné mechanizmy“ volieb o odvolateľnosť poslancov, obmedzenie ich voľného mandátu a záväznosť volebného mandátu, by každý mal mať tiež rovný prístup k aktívnej politike, rovnaký vplyv na legislatívny proces, no najmä rovné šance na úspech vo volebnom boji.

Tu si princíp rovnosti priamo protirečí s existujúcim hospodárskym poriadkom a komerčnou povahou volebného systému. Ide najmä o založenie strany, ktorá sa zúčastní parlamentných volieb, tvorby živej organizácie a vedenie úspešnej kampane. Všetky tri z týchto činností sú neúmerne zľahčené či vôbec umožnené tým členom spoločnosti, ktorý majú prístup k nadpriemernému kapitálu a zťažené či znemožnené tým, ktorí tento prístup nemajú. Najmä viesť úspešnú kampaň je nemožné bez obrovskej (pre pracujúceho človeka) sumy peňazí. Ľudia by mohli povedať, že tento kapitál možno zozbierať od mnohých členov s nižšími príjmami, no spraviť niečo také je omnoho ťažšie než pre ľudí s prístupom ku kapitálu a keď sa to deje, je to takmer výlučne len v súvislosti s nejakým populárnym hnutím. Vybudovať hnutie si rovnako žiada kapitál, ako dobre vedia pravicové strany a US americký štát. Prípadov, keď vznikajú úspešné kampane financované mnohými malými príspevkami (či keď vznikajú vôbec) je omnoho menej, než prípadov, keď sú financované malým počtom veľkých príspevkov.

Toto všetko stojí peniaze.

Ľudia s prístupom ku kapitálu okrem toho majú prirodzenú výhodu v tom, že ich každý pozorne počúva, keď majú čo povedať a keď zakladajú stranu. Triedna solidarita medzi nimi dosahuje mieru, keď sa nimi vlastnené kultúrne inštitúcie stávajú reklamnými agentúrami pre ich strany (ako sa najnovšie stáva pre PRrogr. Slovensko).

Podobne je ľuďom s kapitálom zľahčené založenie strany a jej vybudovanie a udržanie pri živote. Tieto skutočnosti dokazujú hlboko zakorenený triedny charakter nášho politického systému a protirečia si s liberálnymi princípmi, ak majú byť brané ako reálne princípy, nie prázdne ideály. Ľudia, ktorí majú prístup k dostatočne veľkému kapitálu, aby udržali a doviedli politickú stranu do parlamentu, sú výhradne členovia triedy vlastníkov kapitálu, nehnuteľností, pôdy a obchodníkov. Členovia pracujúcej triedy nemajú k dispozícii tieto čiastky z ich celkového voľného príjmu, po nákladoch na život. Jedine, ak by desať rokov nešli na dovolenku (ak vôbec idú), aby mohli niečo dať nejakej politickej strane. Nie veľmi realistické a ani sa to nestáva.

Aj toto stojí peniaze.

Dôkazom toho je, že aj mnohé robotnícke strany sú v konečnom dôsledku financované vlastníkmi kapitálu a všetky buržoázne (prepáčte, ale neexistuje iné slovo a keby som si nejaké vymyslel, nerozumeli by ste) strany sú tak financované.

Kritici by mohli namietnúť, že tieto skutočnosti nemajú, alebo majú len zanedbateľný vplyv na fungovanie legislatívneho procesu, zloženia zamestnancov štátu a štátnu politiku. Na to možno odpovedať, aby sa len pozreli na skutočný svet.

Poskytovatelia kapitálu majú častokrát neproporčný (proporčný ich kapitálu) vplyv v strane, na tvorbe programu, na život v strane, častokráta sú členovia, kandidáti, vo vedení a neskôr vo vláde, alebo dostávajú protislužby, ak sa strana dostane do vlády, spôsob, akým funguje dnešný slovenský politický systém. V parlamentoch a na rôznych úrovniach politiky nie sú len neproporočne zastúpení muži, ale aj členovia kapitalistickej triedy, maloburžoázie a aristokracie pracujúcich.

Ako máme ženské kvóty, by bolo treba zaviesť aj triedne a/alebo príjmové kvóty.

Vyriešiť tento problém nemožno, pokiaľ bude existovať triedna spoločnosť a triedy. Práve kvôli, ako aj pre cieľ udržania triednej spoločnosti, bude existovať ťažká nerovnováha v zostavení toho, kto robí politiku, kto sú občania a pre koho sa robí politika. Dopady tejto triednej nerovnosti na politické rozhodnutia nie je ani nutné objasňovať, pretože sú také očividné. Túto nerovnosť však možno vyrovnávať rovnako, ako sa vyrovnáva príjmová a iná nerovnosť.

Umierneným riešením pre relatívne vyrovnanie tejto nerovnosti by bolo udelenie hornej hranice pre jednotlivé osobné a firemné príspevky a udelenie rovného prístupu v médiách pre všetky subjekty, ktoré sa zúčastňujú parlamentných volieb, viac konzekventným riešením by bolo zrušenie alebo vyrovnanie súkromných kampaní a ich nahradením buď hornou hranicou pre náklady kampane alebo verejne financovanou kampaňou, v ktorej by mal každý subjekt, ktorý sa zúčastňuje volieb, rovnaký prístup a rovnaké zdroje pre prezentáciu svojho programu.

Skutočným riešením by musel byť konzekventný boj proti triedam ako takým, pretože triedy existujú len v nerovnosti a nahradením triednej spoločnosti spoločnosťou, v ktorej by neboli možné extrémne rozdiely vo vplyve a majetku medzi občanmi.

Pridaj komentár

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s