Štvrtý mýtus o liberálnej demokracii

Základnou chybou meštianskej liberálnej perspektívy je, že sa pozerá na svet z ideálneho stavu a píše zákony a normy pre tento ideálny svet. Jej teória sa tak nemá podriadiť praxi ale prax teórii. Jediná oblasť, v ktorej je táto cesta opačná, je, keď ide o obchod a o individuálne riešenia.
 
Liberálna ideológia tak od svojho počiatku písala zákony pre neexistujúci, ešte realizovateľný svet. Písala o rovnosti ľudí a práv, akoby táto rovnosť už existovala a tieto práva mohli byť garantované v tejto nerovnej spoločnosti.
 
“Ľudia sa rodia rovní a slobodní” bolo jej motto, akurát zabudla (?) nato, že jedni sa rodia ako otroci a druhí ako bohatí. Jej výroky sú tak plané výkriky do sveta bez toho, že by bola ochotná, túto rovnosť uskutočniť.
 
Jej jediným nástrojom boja proti tejto nerovnosti bola a je rovnosť pred zákonom. Rovnosť pred zákonom znamená ale nič, alebo ešte menej, ako feudálna nerovnosť, ak tento zákon nie je umocňovaný a písaný tak, aby skutočne tvoril to, o čom hovorí a ak táto rovnosť sa má uskutočňovať v nerovnej spoločnosti.
 
Rovnosť pred zákonom doteraz znamenala pred zákonom tvoreným meštianskym štátom. S výnimkami a s presným znením a umocňovaním ktoré znamenalo reálnu nerovnosť v prospech meštianstva.
 
Rovnosť pred zákonom v nerovnej spoločnosti častokrát znamená umocňovať nerovnosť. Právo tu je nato, aby bolo vykonávané a k tomu treba príležitosť, vedomosť a schopnosť ho vykonávať. V nerovnej spoločnosti to znamená, že ho vykonávajú takmer len meštiaci.
 
Napokon platí táto rovnosť len vo verejnej sfére a nie v tej najdôležitejšej, súkromnej, ktorá obsahuje aj pracovné vzťahy a teda celé hospodárstvo.
 
Tvorba, výkon a ochrana práv je tak veľmi nerovne naklonená v prospech meštianstva. Výsledok možno vidieť v realite a to v tom, kto je dominantný v štáte, v parlamente, v politických stranách atď.
 
V situácii, v ktorej sa zjavne nedarí deklarovanú rovnosť uskutočniť, alebo nezodpovedá realite, tak meštianstvo úmyselne či demoralizovane degeneruje k presvedčeniu, že spoločnosť musí byť nerovná a vzdáva sa cyklicky predtým vyznávaných ideálov. Tieto obdobia sú obdobia liberálnej dekonštrukcie a fašizmu.
 
Liberálna spoločnosť nefunguje, pretože jej ideály nie sú realizované. Dokončenie liberalizmu tak znamená uplatnenie jej ideálov proti vôli a predstavám jej autorov, meštianstva. Liberálna demokracia je spoločnosť skutočne rovných a slobodných jednotlivcov zjednotených v rovných hospodárskych vzťahoch.
 
Túto nerovnosť možno pozorovať v štyroch oblastiach:
 
1. v uplatňovaní práva voliť a byť volený
2. V uplatňovaní slobody prejavu, tlače a zhromažďovania
3. v uplatňovaní práva na spravodlivý súdny proces
4. v uplatňovaní práv v súkromných vzťahoch

Pridaj komentár

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s