Francúzska revolúcia 94-99

Obdobie od roku 1794 sa nieslo v duchu pokračujúcej reakcie proti ľavicovým prúdom a obrane proti monarchistom, čo viedlo napokon k diktatúre prvého konzula a k cisárstvu.

Posledná časť – Francúzska revolúcia 91-93

31. decembra minulého roku sa začal útok a súperenie Hébertistov, ktorí žiadali od Výboru a Konventu viac sociálnej politiky a ostatných, prve okolo Desmoulina. V prvých mesiacoch sa tieto dva tábory vyformovali do Ultras, ľudí okolo Héberta a Citras, pravých okolo Dantona, ktorí žiadali koniec teroru a represií. Robespierre sa medzi týmito dvoma frakciami pokúšal pohybovať a Konvent držať pokope. Po tom, čo sa obvinenia Citras proti ľavým na začiatku roka rozpadali, Ultras začali propagovať väčší útlak, väčší hospodársky dirigizmus a vylúčenie zostávajúcich odporcov jakobínskej republiky z Konventu. Napokon niektorí z nich začali pod zhoršujúcou hospodárskou situáciou propagovať teror proti obchodníkom. Noví Cordeliéri, ktorí stáli teraz na strane Sansculottov sa stále viac a viac radikalizovali a niektorí z nich už žiadali prvotné predstavy o komunistickom preorganizovaní spoločnosti (L´Ange, Boissel). Konvent reagoval počas februára rovnakou taktikou ako doteraz, dekrétmi o pomoci chudobným, vyvlastnení podozrivých a prerozdelení tohto majetku, no tentokrát sa masy neupokojili. Cordeliéri a Hébertisti hrozili novým povstaním a tak stred Konventu s Robespierrom spolu s Dantonistami zogranizovali v noci 13. na 14. marca ich zatknutie a napokon 24. marca došlo k ich poprave gilotínou. Tento rozhodujúci krok revolúcie a Jakobínov jednak znamenal zlom v doterajšom vývoji a inak ilustruje nesprávny obraz o revolučnom terore v ponímaní revolúcie: akonáhle došlo k rozšíreniu teroru do Konventu, to bol takmer vždy teror sprava (vrámci republikánov). Odteraz sa niesli nasledujúce roky a vývoj v duchu reakcie a neustáleho posunu doprava, ktorý zažil svoje konečné štádium v Bonapartizme v roku 1799 alebo v obnovení Bourbonskej dynastie v roku 1815.

hebert_27_mai_an_ii

S popravou ľavice sa napokon dostal do Konvent do vzájomného čistenia, ktoré malo svoj koniec až v páde Jakobínov. 5. apríla boli popravení Dantonisti, aby v Konvente neexistovali žiadne frakcie, táto nezískala prevahu a možno aby si Jakobíni neodcudzili masy. S popravou Hébertistov a Cordeliérov sa ale spojenie Jakobínov a Sansculottov úplne pretrhlo a ľudia stratili dôveru vo vládu. Inherentný rozpor medzi triednymi záujmami Jakobínov, ktorí boli ešte stále zostavení zväčša z buržoázie a záujmov Sansculottov, ktorí chceli najmä garanciu svojich materiálnych záujmov na úkor súkromného majetku, sa napokon vyjadril a mal za výsledok, že Konvent sa vznášal úplne vo vzduchu bez akejkoľvek podpory z ľavej či pravej strany. K zásahom do súkromného majetku či majetkovému maximu nikdy nedošlo, existujúce opatrenia boli príliš opatrné, aby uspokojili masy, no súčasne príliš radikálne, že si získali nenávisť veľkoburžoázie a iných veľkovlastníkov. Ešte k tomu prišlo k presadeniu Robespierrovho „kultu najvyššieho tvora“, ktoré rozhnevalo jednak katolíkov a inak ateistov. 27. júla došlo ako prestrelená reakcia na Robespierrovo obvinenie niektorých „teroristov“ zodpovedných za prehnaný teror, k zatknutiu a v nasledujúcich dňoch k poprave Robespierra, Saint-Justa a 20 ďalších poslancov. Komúna vyhlásila povstanie, bola ale kvôli dezorganizácii a náhlosti udalostí porazená.

max_adamo_sturz_robespierres
5 Thermidor, v strede Robespierre.

Termidoriánska reakcia sa chcela vrátiť k predjakobínskej republike a k patriotom z roku 89. Jej bezprostredným cieľom bol teda návrat k triednemu volebnému právu a k hospodárskemu liberalizmu. To viedlo k ďalšiemu zhoršeniu hospodárskej situácie más. V novom Konvente sa začala z posledných pozostatkov Montagnardov budovať nová opozícia. Napokon došlo 1. apríla 1795 k Germinal povstaniu, ktoré vďaka slabosti, roztrieštenosti a dezorganizácie zlyhalo a 21. mája k ďalšiemu, ktoré bolo tentokrát aj násilne potlačené. Po oboch nasledovala tvrdá reakcia a teror proti zostávajúcim Montagnardom, Sansculottom a Sekciám v spoločnosti. Výsledkom bolo zničenie ľudového hnutia. 

cloture_de_la_salle_des_jacobins_1794
Zavretie klubu Jakobínov.

Royalistické povstanie proti novej ústave, 5. októbra, bolo Napoleonom Bonapartom krvavo potlačené. 26. októbra prišlo rozpustenie Konventu a od 3. novembra vláda päťčlenného direktória. Toto sa snažilo napriek tomu nezaobchádzať príliš tvrdo s royalistami a namiesto neustálych povstaní zaviesť všeobecný mier a poriadok.

13vendemiaire
Potlačený 13 Vendémiaire.

Zatiaľ vrelo v pozadí neustávajúcej nespokojnosti posledné povstanie, tentokrát prvé povstanie ideologicky z nového veku, prvotného komunizmu, „sprisahanie rovných“ Babeufa. Ten si ako novú organizáciu spoločnosti predstavoval kolektívne farmy, spoločnú organizáciu produkcie a rozdelenie tovarov. Jeho plánu ale chýbala koncepcia tried, spojenie s ľudovým hnutím, ktoré dovtedy vyjadrovali Sansculotti a celkovo pripomínalo neskoršie blanquistické a leninistické top-down koncepcie, zmeny zhora či malej skupiny diktátorov, ktoré privedú zmenu spoločnosti. Zatykač na neho nečakal dlho, ktorý prišiel 7. mája 1796 a vo väzení zostal ešte rok, až kým nebol 27. mája 1797 popravený.

francois-noel_babeuf
Babeuf.

Nasledujúce dva roky sa vyznačovali pokračujúcou dynamikou silenia jednak monarchistov a inak ľavice, ktorá stavala Direktórium do čoraz ťažšej situácie. Toto výustilo do viacerých štátnych prevratov, prvý krát 4. septembra 1797, kedy po volebnom víťazstve monarchistov boli títo vylúčení zo zhromaždenia. 11. mája 1798 došlo podobne k ďalšiemu vylúčeniu súčasne monarchistov aj ľavicových poslancov. Počas tohto obdobia sa do národného vedomia stával čoraz viac do popredia úspešný korzický generál Buonaparte, ktorý sa v rozhodujúcej chvíli ukázal byť najlepšou voľbou buržoázie k udržaniu existujúceho poriadku. Po volebnom víťazstve ľavicových poslancov došlo od 8. k 9. novembru 1799 k rozpusteniu zhromaždenia a k poslednému štátnemu prevratu a epizóde revolúcie.

bouchot_-_le_general_bonaparte_au_conseil_des_cinq-cents
18 Brumaire. Napoleon po volebnom víťazstve Jakobínov uzatvára revolúciu a obmedzenú demokraciu a vládne odvtedy ako autokrat.

Na jej miesto nastúpil prvý konzul Buonaparte, ktorý v konečnom dôsledku vládol ako autokrat a cisár Francúzsku až do roku 1815. Podporovaný buržoáziou, ktorá profitovala z jeho vojenských úspechov, boli naňho ale čím ďalej tým viac kladené väčšie a väčšie požiadavky. Vytrvalosť európskych mocností spolu s prirodzenou ľudskom omylnosťou a márnosťou ho napokon priviedli k porážke a spolu s tým k porážke revolúcie a republiky, ak sa ešte stále mohla tak nazývať. Jej porážka bola napokon vyjadrením nemožnej situácie, v ktorej sa buržoázia nachádzala, ak chcela vybudovať svoj ústavný poriadok, musela sa spoľahnúť na masy, ktoré ale nechcela pripustiť k pódiu, bez nich ale bola odsúdená na neúspech. Revolúcia ale nebola dlhodobo porazená, prežívala a prežíva vo vedomí ľudí, ako úzrak, krátke zaznenie možnej budúcnosti, ako udalosť, zážitok a dielo, ktoré nemožno zabudnúť, dielo más, nespočetných malých ľudí a udalosť dejín. Jej symboly a myšlienky prežívali a prežívajú v rokoch 1830, 1848, 1870, 1917, 1936, 1956, 1968 a 1989 (?). Prežívajú až dodnes, v spomienkach tých, ktorí zažili podobné výbuchy emancipačnej energie, kedy sa ľudia dostali na jedno miesto, objavili svoju spoločenskú silu. Prežívajú v každodennej nude, utrpení a radosti ľudí, prežívajú ako nádej toho, čo by mohlo byť a čo môže byť a ako strašidlá, ktoré nás prenasledujú a zobúdzajú zo spánku, nenechajú nás v pokoji, kým nevykúpime ich smrť konečnou realizáciou toho, kvôli čomu zomreli. Všetky tieto revolúcie a všetky veľké aj malé dejinné udalosti prežívajú v každom jednom z nás a čakajú na to, aby sa znova mohli prebudiť a po dlhej sérii krvi, neúspechov a porážok vykúpiť vytúžený cieľ v spoločnosti, v ktorej sloboda, rovnosť a sesterskosť nebudú len frázy a slová, ale žitá realita dňa.

Soboul, Albert: Die Grosse Revolution der Franzosen, str. 331-433

Pridaj komentár

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s