Keď je demokracia totalitou a totalita demokraciou

V dnešnej spoločnosti a vládnucej ideológii je len liberálny parlamentarizmus v kapitalistickom hospodárstve označovaný ako „demokracia“, všetko ostatné je totalita. Ak sa tieto liberálnodemokratické štáty začnú používať proti skupinám s inými a správnejšími chápaniami demokracie „stalinistické“ (otvorená politická represia) a fašistické metódy (zabíjanie), budeme tu mať absurdnú situáciu, kde proti radikálnym demokratom budú používané diktatoriálne metódy a celé to bude znázornené ako boj za „demokraciu“.

V dnešnom newspeaku a jedinej oficiálnej a povolenej ideológii je len liberálna demokracia demokraciou. Že v takmer všetkých krajinách, kde takéto systémy fungujú, sa veľká väčšina obyvateľstva necíti byť pri moci a akoby niečo ovplyvňovala, že v kmeňových demokratických štátoch ako v USA periodicky prichádzajú k moci prezidenti a zástupcovia napriek tomu, že ich nezvolila väčšina, že obhajujú len záujmy vlastníckej triedy a nie tých, ktorí ich zvolili, to všetko, môžeme predpokladať, k demokracii patrí. Rovnako k nej patrí aj to, že každý krát, keď je zvolený do úradu nejaký skutočný ľavicový kandidát, ktorý sa nepáči svetovej buržoázii, je buď nejakým spôsobom vyhodený, alebo je jeho krajina pod mediálnym, ekonomickým či vojenským útokom. To asi tiež k tej demokracii patrí.

Rovnako asi k tej demokracii patrí aj to, že vo všetkých západných krajinách neboli dnešné platné ústavné poriadky vytvorené ani schválené v demokratickom hlasovaní, že sú buď výsledkom vojenských víťazstiev alebo vyjadrení vôle ľudu prostredníctvom sebanominovaných zástupcov. Podobne k nej asi patrí aj to, že obyvatelia a občania sa nesmú tieto ústavy pokúšať zmeniť a ak áno, buď sú extrémisti alebo teroristi, alebo oboje.

O akej demokracii rozprávate? Ukážte mi ju. Rozprávate o tom, že raz za štyri roky ľudia rituálne chodia k nejakým urnám, aby odovzdali hlas pre strany, ktoré sú buď financované, riadené buržoáziou, alebo tu sú už sto rokov, ktoré nemajú žiadne alebo len umelé demokratické štruktúry, aby potom tie štyri roky nespĺňali svoj mandát a robili svojvoľné rozhodnutia? Alebo máte na mysli tú demokraciu, keď ani tento extrémne limitovaný priestor nie je ľuďom k dispozícii? Tie krajiny, ktoré podporujete a udržiavate pri živote, s ktorými robíte pakty, podplácate ich, aby od vás držali utečencov, predávate zbrane, aby nimi zabíjali svojich ľudí, alebo predávate suroviny, ktoré okrádajú od svojho obyvateľstva.

Buď to je demokracia tak, ako je tuzemský um rum, alebo ako je pivo čistý alkohol, alebo to nie je demokracia. Ak toto nazývate demokraciou, tak potom áno, proti takejto demokracii som. Nie je nič jasnejšie na svete, že toto je prinajlepšom fraška demokracie, prinajhoršom klamstvo o demokracii.

A potom, keď ste proti tomuto a chcete viac demokracie, chcete, aby sa ľudia zapájali, aby mohli naozaj rozhodovať, aby mohli rozhodovať nielen v tom štáte, ale aj tam, kde pracujú, ste antidemokrat. Pretože demokracia v dnešnom zvrátenom svete znamená táto diktatúra, v ktorej žijeme.

Demokracia nie je systém, v ktorom väčšina obyvateľstva strávi nejakým dvestoročným procesom, v ktorých majú nejaký vplyv na jednu z troch mocí štátu, päť minút za štyri roky. Rovnako to nie je systém, kde sa potom štyri roky prizerajú divadlu v parlamente a tomu, ako sa narába s ich (nie je ich, ale mal by) štátom ako nejakému televíznemu programu.

Áno, môžete hovoriť, že to si všetko zaslúžia, alebo že sú pohodlní a keby mali viac povedať, nikto by sa neobťažoval. Ale aké máme porovnania? Vidíte to budúcnosti a do tej eventuality, kde by aj mali skutočný vplyv na chod štátu a chod hospodárstva, alebo dokonca kde by ho skutočne riadili? Všetci sú neschopní, leniví, chamtiví a zlí, chcete povedať? Tak načo sa vôbec obťažovať s touto fraškou? Prečo nie úprimnú diktatúru?

Dnešná spoločnosť, ani politický systém, bohužiaľ nie je ani liberálny, ani demokratický. Väčšinu aktívneho času väčšina obyvateľstva trávi v diktatoriálnych zaradeniach, ktoré sa dnes nazývajú súkromné spoločnosti a ten malý zlomok času, ktorým sa zaoberajú „verejným priestorom“ a štátom, nemajú na jeho chod takmer žiadny vplyv. Demokratická je dnešná spoločnosť možno na 2 až 5 percentá. Ostatok spoločenských vzťahov je extrémne hierarchický, diktatoriálny a postavený na útlaku. Ak je pre vás požiadavka, chcieť toto v priebehu jedného storočia navýšiť aspoň na polovicu aktívneho času a spoločenských vzťahov, na hospodárske vzťahy, ktoré sú najdôležitými v akejkoľvek spoločnosť, extrémistická, tak sa nehnevajte, ale buď ste slepý, sprostý, alebo ste vy extrémista. Nič „moderátnejšie“, normálnejšie a umiernenejšie asi neexistuje. Možno v dnešnom politickom špektre, kde si volíme medzi 3,3 a 3,4 percenta demokracie, to je astronomicky extrémna požiadavka, ale nie, ak sa riadite stupnicou reálnej skúsenosti ľudí a nie dvestoročných zákonov a noriem, ktoré pochádzali od ľudí, ktorí boli a dodnes sú presvedčení o tom, že všetci chudobní a pracujúci sú lenivci, závistliví a sprostí, lebo vtedy a aj dnes niekde nevedia čítať a písať.

Vo fašizme boli rovnako všetci extrémisti, ktorí chceli viac demokracie, než tú nulu, ktorú dostali. Dnes sú, keď chcú viac, než tie omrvinky, ktoré dostanú, keď chcú viac, než tie urny za štyri roky.

Pridaj komentár

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s