O LGBTQ hnutí

V posledných rokoch sa v slovenskom priestore a na západe začína alebo sa úplne presadilo liberálne alebo konzervatívne chápanie boja za rovnocennosť a oslobodenie LGBTQ ľudí a tiež taká interpretácia dejín tohto hnutia.

V poslednom čase, tak ako sa stáva aj vo viacerých hnutiach utlačovaných ľudí, sa premenil charakter týchto hnutí do hnutí, ktoré sú častokrát prepojené s inými utlačovateľskými triedami na hnutia, ktoré sú viditeľne stredové v politickej orientácii alebo dokonca kultúrne a sociálne konzervatívne. Hlavný rozdiel je v tom, že LGBTQ diskrimináciu a diskrimináciu ľudí s postihnutiami vidia ako izolované alebo oddelené témy alebo sociálne fenomény, ktorí sú pozostatky predosvieteneckých časov a nie sú súčasťou liberálnej histórie alebo súčasťou liberálnej demokracie. Tiež sa často zameriavajú len na diskrimináciu ohľadom tradičných konzervatívnych práv alebo jemnú diskrimináciu (nadávky na ulici), nie diskrimináciu na pracovisku, inštitúciami, v legálnom systéme, v rozmnožovaní a všeobecne štátom. Skutočná diskriminácia je, keď si neviete nájsť prácu, keď vás odsúdia k smrti, alebo žijete celý život v chudobe, kvôli tomu, že ste človek s medicky predpísanými postihnutiami alebo deviantným sexuálnym správaním (myslené ako privlastnenie urážky). Podstatné tiež nie je, že to sú slabí a menšiny, ale že je to nespravodlivé utláčanie a zločiny páchané štátom a spoločnosťou.

lavender scareV nedávno publikovanom blogu David Kapusta píše, že za minulého režimu bol homosexuálny styk istý čas nelegálny. To je pravda a komunistické hnutia historicky nemali úplne pozitívny vzťah k otázke homosexuality. Avšak, čo zabúda spomenúť, je, že v tom istom čase bola homosexualita zakázaná v USA, v Nemecku a skoro celom západnom svete (Výnimka o ktorej viem je Francúzsko). Tiež zabúda spomenúť, že homosexualita bola legálna v Sovietskom zväze od 1917 do 1933, kedy ju Stalin rekriminalizoval. Dekriminalizácia homosexuálneho styku nastala v západnom svete niekedy až v roku 1994 či roku 2003. Všeobecne povedané boli štáty východného bloku v tomto ohľade progresívnejšie než západ. Rovnako tak bolo postavenie žien v manželstvách v rovnakom čase v západnom svete horšie, rozvody boli efektívne nemožné a znásilnenia v manželstvách boli legálne až do 70. rokoch 20. storočia. Všetky komunistické strany západnej Európy v 80. rokoch zmenili svoj postoj k inému než heterosexuálnemu sexuálnemu správaniu a tým boli tridsať rokov skôr na správnej strane dejín než liberálne a konzervatívne strany. Ešte v roku 2008 obaja kandidáti na prezidenta USA boli proti rovnocennému postaveniu vtedy len LGB ľudí. Historicky avšak to boli najmä ľavicové a socialistické hnutia, ktoré stáli v boji za práva a oslobodenie týchto ľudí z utlačovania. Veď celé 68 hnutie a sexuálna revolúcia? Alebo anekdoticky stačí len si zaspomínať, že voľakedy sociálni paraziti, negri, perverzní, deviantní a komunisti predstavovali v mysliach ľudí, a to tiež tých dobrých, a tiež politikov – ako Ronald Reagan – to isté. Pôvodné moderné hnutia za rovnosť a proti potlačovaniu ľudí s deviantným správaním v 70. rokoch boli takmer všetky ľavicové a anti-kapitalistické. Gay Pride boli pôvodne anti-kapitalistické a v tradícii komunistického manifestu proti tradičnej rodine, proti manželstve. Dnes sú už bohužiaľ všetky tieto hnutia prebraté liberálnymi a neoliberálnymi ideológiami. Z manifestov je však jasne cítiť, že to nie sú prosby, ale požiadavky nahnevaných ľudí. Ľudí, ktorí nie sú za sociálny mier a pokoj, ale ktorí chcú koniec násilia páchaného proti nim.

Kdm2HlPNa rétorickú otázku, prečo by mal kresťan podporovať toto hnutie, netreba ani odpovedať, samozrejme že by mal. Tak ako by každý kresťan podľa rozumného výkladu textu Biblie mal byť tiež vítač každého utečenca, vítač každého bezdomovca. Mal by milovať chudobných a bohatých – pokiaľ rozdali svoj celý majetok slabým. Rozprávajme sa ale o tomto svete, nie ideálnom alebo nejakej fantázii či alternatívnom výklade dejín. Kresťanská cirkev bola dlhodobo nepriateľom LGBTQ ľudí a veľa iných skupín, ľudí iného než európskeho etnika, neveriacich, ľudí s inými predstavami a veľa iných. Nie že človeka nenávideli, oni ich aj prenasledovali, utláčali, ničili a vraždili. A pokiaľ nie ste kresťan, nemáte povinnosť niekomu odpustiť zo dňa na deň. Ak kresťanská cirkev ešte stále nechce pripustiť do svojich radov takýchto ľudí, nevidím dôvod, prečo by oni mali byť priateľskí voči nim. Štát je ešte stále ten, kto ich utlačuje. Spoločnosť ich potlačuje. A ľudia ešte od nich chcú, aby boli priateľskí, milí a išli sa liečiť. Dôvod, prečo by sme ich mali podporovať, je, pretože je proti nim páchané organizované násilie štátom, našim štátom a väčšinou sveta ešte i dnes. To nie je víťazná pieseň liberalizmu, väčšina z nich, z nás je ešte stále v chudobe alebo pod strachom väzenia či popravy. A nie je to izolované hnutie. Násilie a utlačovanie je tiež páchané voči ľuďom s “postihnutiami”, voči ľuďom iného etnika, inej farby pleti, iného vierovyznania dnes, v Európe a nielen v tom barbarskom Rusku či arabskom svete. LGBTQ hnutie tak je jedno z ďalších, ako hnutie proti rasizmu, utlačovaniu menšín a väčšín, slobode, demokracii, ktoré pravica ukradla a prisvojila si všetku prácu a dejiny ľavice.

Pridaj komentár

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s