O nerovnosti zaobchádzania s krajnou pravicou a krajnou ľavicou

Skutočnosť, že krajná ľavica je dnes až na výnimky skoro v každej krajine vnímaná ako rovnako nebezpečná ako neofašizmus alebo neonacizmus je dôsledkom pokračujúcej snahy tieto smery nespravodlivo charakterizovať a tak politicky diskvalifikovať alebo len dôsledkom nedorozumenia.

Impulz k tomuto blogu je pre mňa názor Jána Budaja ako dôkaz ešte stále pretrvávajúcej predstave o násilnosti komunizmu, môj pocit nespravodlivosti a snaha tieto ideológie oslobodiť od označenia “nedemokratický” (v zmysle, že komunizmus je vo svojej podstate nedemokratický). Nezazlievam nikomu predsudok alebo presvedčenie o tom, že komunizmus ako politický smer je rovnako anti-demokratický ako fašizmus alebo nacizmus vzhľadom k tomu, že stále ešte existujú vo svete autoritatívne režimy vedené samovyhlásenými komunistickými stranami, ale to neospravedlňuje fakt, že toto presvedčenie nezodpovedá realite a je založené na nevinnom nepochopení alebo úmyselnej dezinformácii. Veľmi dobre rozumiem, že k tejto téme ešte stále existuje bolesť a veľa negatívnych emócií, avšak týmto čitateľom navrhujem sa pozrieť čisto na fakty a na súčasnosť rovnako ako aj na ich spomienky.

Komunistické hnutie vzniklo v 19. storočí ako emancipačné hnutie, ktoré malo buď negatívne, ambivalentné alebo aktívne pro-demokratické zaujatie. Bolo to v čase, kedy v Európe existovala demokracia v miere, v ktorej len muži s určitým majetkom mali právo voliť. Socialistické strany na západe boli jednými z hlavných síl, ktoré bojovali za rozšírenie volebného práva bez ohľadu na majetok a pohlavie. Komunistické strany avšak boli v otázke demokracie rozdelené, pričom niektoré ju podporovali a ostatné ju videli ako “nástroj buržoázie”. Bolo by ale nespravodlivé komunizmus označiť za univerzálne nedemokratický. Rozdiely medzi jednotlivými krajinami boli značné a súviseli najmä s tým, či vznikli v krajinách, kde už existovali demokratické štruktúry.

Nikto nespochybňuje, že všetky takzvané socialistické krajiny v 20. storočí boli autoritatívne, lenže dosah totality sa líši od krajiny ku krajine a nebol taký istý ako za fašizmu a za nacizmu. Jedným z príkladov je, že čo zatiaľ pravicové totality komunistov a socialistov bez výnimky zabíjali, tie komunistické ich vo svojej extrémnej fáze 1928-1956 poslali do nútených táborov a neskôr zatýkali. Prirovnávať minulý režim k nacizmu je oprávnené len do tej miery, že ich nestavia do tej istej výšky a nerobí z nich jedno a to isté. Ďalší často zabudnutý alebo zmenšovaný fakt je, že v samotných frakciách strán existovali vždy prúdy, ktoré boli za demokratizáciu, ako sa ukazuje v Pražskej jari. Zjednodušene povedané, v komunistickom hnutí vždy existovali demokratické a nedemokratické prúdy. To isté sa ale dá tvrdiť o kapitalistických ideológiách. Počas studenej vojny existovalo mnoho kapitalistických totalít, ktoré boli podporované aj demokratickým svetom. A ešte dodnes vo svete existuje viac autoritatívnych režimov než plnohodnotných demokracií.

V súvislosti s politickým terorizmom často vstupujú do diskusie: Frakcia Červenej armády, Červené brigády, teroristické skupiny po celom svete, ešte stále fungujúce v Indii, na Filipínach, v Kolumbii a v Peru.

Súčasná realita krajnej ľavice je však úplne iná. Komunistická strana Česka a Moravy, Slovenska a Rakúska hneď po páde zistila, že experiment zlyhal na chýbajúcej demokracii, rozšírenej hierarchizácii  a korupcii v systéme. Aj keď si môžete myslieť, že len nasadili masku, podľa mňa úprimne prijali premisu nenásilia a demokracie. Nepoznám nikoho v rakúskych krajneľavicových kruhoch, kto by zastával názor proti demokracii a všeobecným princípom liberalizmu a súhlasil by s politickým používaním násilia. Na Slovensku toto môže byť rozdielne, hlavne vďaka ešte stále pretrvávajúcemu stalinizmu. Je avšak nesprávne charakterizovať všetkých komunistov ako odporcov liberálnej demokracie. A v týchto rokoch, v európskom priestore, väčšina z voličov podobných strán nezastáva v žiadnej miere protiústavné názory. Čo sa týka zločinu v spojitosti s politickými presvedčeniami, tam je podľa nemeckej vlády a spravodajskej služby súčasný trend jasný: krajná ľavica nepácha takmer žiadne zločiny (v porovnaní s jej počtom), nie je podozrivá z teroristických činov, naproti tomu krajnepravicové zločiny v minulom roku vzrástli v nemeckom priestore na 13,846, mnoho z nich s úmyslom zabiť. Napriek tomu je s krajnou ľavicou rutinne zaobchádzané ako s neonacistami a v niektorých krajinách, ako v Poľsku, na Ukrajine a v Kórei ešte horšie. Podľa mňa sa tu jedná o ešte stále pretrvávajúce fantázie, aj keď opodstatnené, keď sa človek na tieto hnutia a ľudí pozerá neempaticky, o tom, že krajná ľavica je proti demokratickému zriadeniu. Podľa mňa by bolo nespravodlivé krajnú ľavicu rovnako izolovať z politickej scény ako súčasných neonacistov. V Nemecku v súčasnosti práve v tomto existuje nerovnováha, keď Die Linke je legálne pod spravodajským dohľadom, zatiaľ čo krajnepravicové hnutia úplne otvorene hlásajú násilie proti utečencom. V Nemecku aj v Rakúsku ešte stále existuje chybná reprezentácia krajnej ľavice v používaní násilia. Väčšinou sa jedná o malú skupinu ľudí v porovnaní s celkovou populáciou krajneľavicových voličov a aktivistov a násilie v krajnej ľavici je vždy percentuálne aj celkovo nižšie než násilie v krajnej pravici. Toto sa potom neodzrkadľuje v hodnotení krajnej ľavice, hlavne v bývalom Východnom bloku, kde je označovaná za tak isto nebezpečnú ako neofašizmus a neonacizmus.

V posledných rokoch je pravdou práve presný opak, krajná ľavica je jednou z najsilnejších (v rámci občianskeho aktivizmu) častí obhajoby demokracie a liberálnych ideálov.

Môje úprimné presvedčenie je, že väčšina voličov a aktivistov krajnej ľavice nie sú zďaleka takí ako si ich ľudia predstavujú. Cítim len frustráciu z toho byť prirovnávaný k nacistom a obavu v tom, byť niekedy kriminalizovaný z niečoho, čo podľa mňa nijako neprotirečí ústavným princípom.

Zdroje:

BMI

http://www.economist.com/news/europe/21693636-after-falling-years-xenophobic-extremism-germany-rise-radikale-rechte

Pridaj komentár

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s