Prečo je Smer pravicová až krajnepravicová strana

Keď sa človek prenesie cez názov sociálna demokracia, rétoriku posledných desiatich rokov a pozrie sa na slogany, zákony a politické pozície, zistí, že Smer sa omnoho viac podobá na Švédskych Demokratov a Stranu Fínov, než na francúzskych, nemeckých alebo rakúskych socialistov.

Vývin hospodárskej krízy so sebou priniesol podobné zemetrasenie v politike ako tá minulá v 30. rokoch, ak nie väčšie. Tradičné spektrum pravice a ľavice sa zmenilo a pozície na rôzne témy sa začali premiešavať. Na rozdiel od 30. rokov minulého storočia dnes nemáme rastúcu podporu neofašistov a iných krajnepravicových strán len v Nemecku, ale aj vo Francúzsku, Taliansku (Liga Nord), Holandsku, Veľkej Británii, Belgicku, Švédsku, Nórsku, Dánsku, Švajčiarsku, Fínsku a Rakúsku. Inak povedané, všade, kde kríza eurozóny nespôsobila obrovskú nezamestnanosť u ľudí, ktorí by tieto strany inak volili a kde namiesto toho volia nové ľavicové hnutia ako Sinn Fein, Podemos, Syriza. Skoro všade sa podpora týchto strán pohybuje v rozpätí od 10 (Alternative für Deutschland) až 35 percent (Prawo i Sprawedliwość).

 

Keď sa človek prenesie cez názov sociálna demokracia, rétoriku posledných desiatich rokov a pozrie sa na slogany, zákony a politické pozície, zistí, že Smer sa omnoho viac podobá na Švédskych Demokratov a Stranu Fínov, než na francúzskych, nemeckých alebo rakúskych socialistov.

images

Jednou zaujímavou charakteristikou tejto novej pravicovo-populistickej vlny je, až na výnimky (holandská Partij voor de Vrijheid), že táto vlna nie je novou verziou sociálneho darwinizmu a odporcov sociálneho štátu, naopak sociálny štát sa stal jedným z jej najväčších argumentačných bodov – tvrdením, že našinci sú prvoradí a až potom môžeme pomáhať cudzincom. Dôvodom je, že voliči tejto vlny sú zväčša bývalí voliči ľavice, ľudia s nízkym príjmom, vzdelaním a najmä starší muži, ktorí sú nespokojní s tým, ako sa tieto strany zachovali po kríze, akceptovali austeritu (vyrovnanie rozpočtu cez škrty oproti ľavicovému návrhu zvýšenia príjmov) v celej Európe a rast reálnych miezd sa prakticky zastavil. Toto opustenie ľavice a zlá ekonomická situácia v nich vyvolala, že chcú nájsť vinníka za svoj ekonomický stav. Kvôli absencii  ľavicových strán schopných populárnej mobilizácie (ako boli za čias Studenej vojny komunistické a socialistické strany západnej Európy), vinníka za svoje nízke platy nevidia v akcionároch a vlastníkoch, ktorí dostávajú dotácie a odpustené dane, ale v prisťahovalcovi, černochovi, v niekom, kto im tak veľmi pripomína Róma, o kom sú už desaťročia presvedčení, že nechce pracovať a len vyciciava sociálny štát. Rovnaká fantazijná narácia ako za minulých fašistov, ktorá tvrdila, že Slováci sú chudobní kvôli Židovi, ktorý v dedine každého vykorisťuje, alebo ktorý môže za to, že ľudia nemajú prácu a chlieb stojí každý rok viac a viac.

Freedman's_bureau
Tento fenomén dostal názov šovinizmus sociálneho štátu (welfare chauvinism) a vo svojej podstate je to anti-socialistický a pravicový koncept, pretože sa snaží rozdeliť ľudí nie podľa reálnych predispozícií – a to, triedy, veku a príjmu, ale podľa kultúry, jazyku, náboženstva, etnickej príslušnosti, vecí, ktoré sa človek učí a vie si prisvojiť. Slovákov z nás nerobí náš jazyk, ale čisto náhoda, že sme sa tu narodili, nedobrovoľná udalosť. Je to dôvod, prečo boli socialisti proti Prvej svetovej vojne, pretože ju nevideli ako vojnu Francúzov proti Nemcom, ale ako vojnu francúzskych robotníkov proti nemeckým. Práve preto sa hovorilo, že proletári všetkých krajín, pretože nacionalizmus a etnokulturalizmus do socializmu nepatrí. Práve preto sa nacisti volali národní socialisti (NSDAP národne socialistická strana nemeckých pracujúcich), lebo ich základnou charakteristikou bol socializmus nie pre všetkých, len pre našincov, v danom prípade Nemcov. Ak si človek za našincov zasadí hocijakú národnosť, dostane miestnu krajnepravicovú stranu. Volebné právo a právo na pomoc v núdzi Slovákom, ale nie Maďarom a moslimom. Francúzsko patrí Francúzom.

 

Prvým prejavom tejto vlny miešania ľavicových a pravicových pozícií na Slovensku bol vznik SaS, ktorý svojim sociálno-liberálnym programom nalákal mnoho ľavicovo zmýšľajúcich ľudí najmä z mladej generácie, ktorí nemali žiadnu šancu voliť stranu podobnú západným socialistickým a sociálno-demokratickým stranám, ktoré tieto liberálne politiky už roky presadzovali a presadili (Nemecko, Holandsko legalizácia prostitúcie, Veľká Británia, Španielsko, Holandsko, National_FrontŠkandinávia a Francúzsko – manželstvá rovnakého pohlavia). Tvrdiť, že v krajinách bývalého Východného bloku je politické spektrum založené na iných pravidlách, neobstojí, keď sa človek pozrie na postoje iných stredoľavých strán na otázky partnerstiev ľudí rovnakého pohlavia a utečeneckú problematiku. V Maďarsku je hlavnou opozičnou stranou MSZP, v Chorvátsku sa vládna sociálno-demokratická strana v referende z roku 2013, ktoré dopadlo podobne ako to na Slovensku, postavila na stranu rovnosti manželských práv. Po februári 2015 existovala teda jediná vec, ktorá oddeľovala Smer od Národnej Fronty a Le-Penovej, a to absencia islamofóbie a odporu imigrácie a multikulturalizmu. Keď bilbordy Smeru hovoria, že chránia Slovensko, bojujú proti migrácii, v ideológii nie sú o nič inakšie než bilbordy vo Francúzsku, ktoré varovali pred islamizáciou.

Podľa mňa to ale nie je dočasný trend alebo len reakcia na utečeneckú krízu, ale trend rozpadu politickej korektnosti, ktorý pridal odvahu generáciám s už aj tak rasistickými názormi, aby ich vyjadrili pri urnách.

nazi1

Kotleba, SNS a celoslovenský konsenzus o kvótach a prijímaní utečencov nie je dieťa Fica, ale dieťa potlačovania krajnepravicových názorov v minulom režime a antikomunistickej, antiamerickej a antiruskej propagandy. Spoločným menovateľom je podnecovanie hľadania vonkajšieho vinníka za vlastné problémy. Pre správne fungovanie reprezentatívnej a ešte viac priamej demokracie, ktorá pravdepodobne zažije v budúcnosti rozmach, je nutná diskusia o riešeniach a problémoch, pri ktorej človek nemôže jednoducho povedať: je to môj názor a nezmeníš ho. Všetko by sa malo odôvodniť a pozrieť na to, ako funguje v praxi. Rovnako ako pri drogách, najlepšia cesta pre zlepšenie situácie nie je fašistické názory ignorovať alebo zakázať, ale pokúsiť sa ich pri každej príležitosti vyvrátiť ako nepodložené v realite. Najlepšie treba začať pri priateľoch a rodinných príslušníkoch. Extrémistické názory sú tiež priamo závislé od vývoja určitej krajiny, čím je bohatšia, tým má menší podiel ľudí, ktorým určitá skupina ľudí vadí. Fakt, že na Slovensku sú voliči rovnako nepriateľskí voči utečencom, iným vieram a homosexuálom ako v moslimských krajinách a v Indii alebo Číne, je dôkaz, že netolerancia nie je závislá od náboženstva alebo ateizmu. Irónia a vtip rasizmu a nacionalizmu je, že existuje všade, v každej krajine.

Prečo avšak na Slovensku, Poľsku a Maďarsku nie sú ľavicové strany, ktoré by boli protiváhou extrémnej pravice, je výsledok dvadsaťročnej a ešte stále prebiehajúcej Political_chart.svganti-komunistickej propagandy, ktorá vytvorila atmosféru averzie, ignorácie a ľudia s týmito názormi zmizli alebo sa báli byť úprimní. Jedným z týchto produktov je aj vznik Smeru. Keby bolo sociálne akceptovateľné, mať silnú socialistickú stranu na Slovensku, ktorá by bola slobodná od útokov médií a spojovania s totalitou, pravdepodobne by Smer nebol takou veľkou silou alebo by vôbec nebol nazývaný sociálno-demokratický a táto strana by mohla ponúknuť pre nízkoprijmové skupiny alternatívu voči SNS a NSNS. Ja si myslím, že by to nebola opačná strana mince Kotlebu, lebo socialistickí voliči s pádom akceptovali princípy liberálnej demokracie a právneho štátu.

Tieto krajnepravicové názory nie sú nové, ale sú tisícročia staré. Ich prejav v demokracii je následok kombinácie novo-objavenej úprimnosti, ktorá vznikla z ideologického vákua po Studenej vojne a nového fenoménu, ktorý by som nazval ultraliberalizmus. Tento fenomén názory ľudí toleruje do takej miery, že každá diskusia je považovaná za branie názoru a ukončená predtým, než je “hovadina” nazvaná “hovadinou”. Rasizmus je nelogický a táto bizarná kombinácia agresivity nenávistnej reči a jej tolerancie ostatným obyvateľstvom je vinná za tento fenomén. Práve naopak, útočiť na vás budú ľudia za to, že sa s rasistom budete hádať a brať mu názor. Za Kotlebov úspech nenesie vinu žiadny politik, ale celá spoločnosť, ktorá tieto názory doteraz tolerovala. Kotleba, SNS a Kollár nie je protestná voľba a keď si to neuvedomíme, tieto názory sa budú šíriť a šíriť. Rovnako tak ako pri Hitlerovi, bola by chyba vinu zvaliť na politikov, vina v skutočnosti leží vo voličoch a to aj v tých, ktorí ho volili i v tých, ktorí ho nevolili.

Predseda Smeru, ako dobrý politik, zacítil túto zmenu nálad a rozhodol sa pravdepodobne z taktických dôvodov, možno aj z vlastného presvedčenia, než aby stratil vládu, zmeniť hodnoty svojej strany. Čo ma úprimne zaujíma je, že či si vo svojej osobnej racionalite myslí, že robí menšie zlo pre väčšie dobro alebo či si neuvedomuje, že ideál je dôležitý. Ja mu nič nezazlievam a ani ostatným politikom, pretože zdroj demokracie leží v názoroch ľudí. Keď si ľudia naozaj myslia a vykrikujú, že nechcú moslimov na Slovensku, tak politici si pre preferencie premyslia, čo povedia. Fico nepresvedčil ľudí o tom, že žiadnych moslimov na Slovensku nechcú, ale ľudia ho presvedčili o tom. Keď si ľudia naozaj myslia, že Rómovia si za svoju situáciu môžu sami, tak politici to nebudú riešiť. Keď ľudia neprídu k referendu, kde sa pýta, či sú za to, aby homosexualita bola odsúdená ako úchylka alebo fenomén, ktorý neexistuje, tak jednoducho sa ich názor neráta. Vo veciach korupcie sú voliči možno nevinní, ale vo veciach iných nie.

political-spectrum-ideology

Ak túto teóriu priznáme, znamená to, že na Slovensku, ako aj v Poľsku a a na Ukrajine nemáme ľavicovú stranu v parlamente a celá myšlienka o demokracii a politickej pluralite v tom momente stráca na význame. Európska situácia sa veľmi podobá na 30. roky, kedy vieme, kde to skončilo. Ľudia prestávajú veriť v princípy právneho štátu, v rovnosť pred zákonom. Hystéria nie je správna reakcia, ale ani ignorancia a vysmievanie. Aby sa krajná pravica nestala v budúcnosti silnejšou, žiada si to silnú ústavnú koalíciu a celospoločenskú diskusiu o význame štátu, zákona a princípov, ktoré siahajú k Francúzskej a Americkej revolúcii. Z historického hľadiska sa teda jedná o pokračovanie 200-ročného boja za liberálny, nie represívny a všetko zakazujúci štát a ideály demokracie.

Preto naozajstní ľavicoví voliči v týchto voľbách nemali veľmi na výber a ak aj išli voliť, ich hlasy pravdepodobne neskončia pri zmenách, ktoré by boli potrebné, aby ľudia už nemuseli spať na ulici, aby minimálny dôchodok nebol 270 eur, pomoc v hmotnej núdzi 1oo eur a ľudia sa mohli zosobášiť a mať deti ak sú inej sexuálnej orientácie, aby ľudia neboli kriminalizovaní za užívanie drog.

Reklamy

Pridaj komentár

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s