Skutočná hrozba terorizmu

V dnešnej global village a internete vecí je možné dozvedieť sa o hocijakej senzácii a spektakli v priebehu pár sekúnd, a preto v spojení s médiami založenými na zisku a nevedeckým myslením obyvateľstva sa začína usadzovať kultúra násilia, túžba po nej a profite z nej.

Udalosti minulých týždňov spolu s politickou samovraždou Európy v priebehu minulého roka v podobe odmietnutia povojnového liberálneho poriadku a efektívneho zrušenia práva na azyl ukazujú, že scenár hystérie a neoliberálnych riešení z USA po 11. septembri sa bude opakovať a je reálna hrozba konca liberálnej demokracie v podobe zvolenia nebezpečných demagógov a rasistov do pozícií hláv štátov a vedúcich legislatívy a exekutívy. S predpokladom, že táto vlna bude pokračovať a verejná mienka sa bude čím ďalej tým viac točiť smerom ku krajnej pravici. Problémom totiž je to, že tento typ vrážd nemožno zastaviť hocijakými bezpečnostnými opatreniami, že migračné zákony už nemožno kam posunúť doprava kým nezačnú byť bijúc do očí protiústavnými (nie že už dnes nie sú) a výsledkom toho bude, že sa nezastaví násilie, lebo sa nedá a že tradičné strany sa nemajú kam posunúť, lebo nemôžu. Otázkou zostáva, kam to môže doviesť verejnú mienku? Je naozaj tak bláznivé začať seriózne sa pozerať na prirovnania k 30. rokom minulého storočia? Nový fašizmus nebude mať čierne košele, nebude mať ozbrojené stráže, ale vo svojej podstate bude mať rovnakú túžbu rozbiť princípy rovnosti, rešpektu, mierumilovného a právneho štátu, a rozpustiť ústavný poriadok od 1789, resp. 1945/1989. Hofer, Le Pen a Trump sú rovnako založení na psychopatii, demagógii, klamaní s hrdosťou a na neschopnosti empatie.

Takzvaní vítači sú v defenzíve práve kvôli tomu, že najnovšie na internete a už dlhodobo v spoločnosti, (najextrémnejšie na Slovensku) sa usadzovala kultúra verbálneho násilia, kde sa beztrestne milióny ľudí môžu cez sieť niekomu vyhrážať smrťou, označovať ich za kokotov, degenerovaných a inak násilne si presadzovať názory, zatiaľ čo v kultúre vítačov, buržoáznych a liberálnych kruhov vzdelancov a vyšších vrstiev sa dlhodobo presadzovala stále väčšia a väčšia slušnosť, princíp nepovedať svoj názor, prispôsobiť sa, tolerovať a byť priateľský. Blázni preto mali vo verejnej mienke a ešte stále majú výhodu silne pôsobiaceho diskutéra, ktorý si vynúti pravdu rôznymi formami manipulácie, lžami a verbálnym násilím. Títo hluční ľudia potom vyvíjajú taký tlak na verejnosť a politickú garnitúru, že vytvorili dojem, ako keby verejná mienka bola na ich strane. Problém je v tom, že takzvaní vítači tiež nikdy neexistovali, že akceptovali politiku doprava a nikdy agresívne nepresadzovali, ak vôbec aj presadzovali svoje názory. Sú to mierumilovní konformisti, zatiaľ čo voliči krajnej pravice sú agresívni konformisti a v prípade vlády krajnej pravice by sa asi rýchlo prispôsobili. Máme tu tiež bizarnú situáciu, kedy na strane poriadku, ktorý ochraňuje slabšie vrstvy, sú najmä ľudia s vysokými príjmami, zatiaľ čo najmä robotníci v prvom, druhom a “tvrdom” treťom sektore a ľudia s nižšími príjmami sú za uzavreté hospodárstvo. Liberalizmus a sociálna demokracia ideologicky skoro úplne stratili podporu vo vrstvách, pre ktoré a z ktorých vzišli alebo boli vytvorené, aby oni tolerovali občiansku demokraciu. V tejto súvislosti je zaužívaný pojem slniečkári príkladom náhodnej správnej kritiky. Je to práve ten chorobný optimizmus, zameranie na úžitok života, smiech, leto a ignoranciu voči nepekným aspektom života, v spojení s konformizmom priateľstva s každým a vyhýbaním sa agresivity a hádok, ktoré môžu doviesť dnešný poriadok ku koncu.

Dildosis_Flag-002-e1435847638611Dôvodom, prečo je terorizmus taký dobrý pre bulvár a aktivitu na sociálnych sieťach je aj to, že žijeme v najbezpečnejšej spoločnosti v histórii existencie ľudského rodu (moja špekulácia, relatívne isté od 1300 n.l.). Západ smeruje k štatisticky zanedbateľnej miere vrážd. Na Slovensku sa v roku 2014 stalo 44 úmyselných vrážd, to je 1,1 vrážd na stotisíc obyvateľov za rok. V Rakúsku sa v roku 2014 stalo 40 vrážd – 0,5 na stotisíc obyvateľov. Vo Francúzsku 792, 1,2/100 000, v Nemecku 716, 0.9/100 000. V porovnaní so stredovekom alebo náznakmi z praveku a staroveku to je zarážajúce. Odhady hovoria o 2 až 10 vráždách/100 tisíc obyvateľov v 19. storočí a 20 až 100 vráždách/100 tisíc obyvateľov v neskorom stredoveku. Dlhodobý trend je v znižovaní až miznutí vrážd. Omnoho väčšími problémami dnešného západného sveta sú: zdravie, nehody a samovraždy. Samovraždy sú v postindustriálnych krajinách skoro všade mnohokrát častejšie ako vraždy, v Južnej Kórei 40-krát, v Japonsku 60-krát, vo Francúzsku 12-krát častejšie, vo väčšine vyspelých krajín tiež monohokrát vyššie u mužov než u žien (zaujímavý je nízky výskyt samovrážd v arabských krajinách voči vraždám, v priemere polovičný). V nemeckom prostredí, kde je 700 vrážd ročne, je pokus o verejnú hromadnú vraždu alebo úspešná vražda deviatich ľudí historickým úkazom. Terorizmus preto viac ukazuje o stave našej spoločnosti, než o stave tej “nezápadnej/rozvíjajúcej”. Hovorí o tom, že v stave takmer neexistujúceho násilia a informačnej prepojenosti je vysoký potenciál na hystériu a zbŕkle riešenia (ako dohoda s Tureckom a možno viac).

Pôvod tohto problému však leží a bol usadzovaný už omnoho dlhšie a nazval by som ho kapitalistickým konzumom násilia a senzácie. V minulosti ho najznámejšie pomenoval francúzsky situacionista v 60. rokoch – Guy Debord “La société du spectacle”, spoločnosť spektáklu. Podstatné pre pochopenie tohto fenoménu je to, že kapitalizmus je vo svojej rýdzej forme založený na ekonomickom princípe ochoty za niečo zaplatiť. V tejto podobe nemá morálne ohľady, pokiaľ by to nebolo zakázané, predávali by sa ľudské končatiny, deti, duša, ak by bol na tieto komodity trh, čo sa ešte aj dnes v čiernych kútoch internetu a sveta robí, pretože to je neosobný a základný ekonomický princíp presahujúci morálku, ľudí, zákony štátu alebo tovar. V súčasnosti v médiách a to aj nových ako YouTube existuje taká konkurencia, že skoro každý sa znižuje k praktike zvanej clickbaiting. Jej rozšírením sa dá chápať aj dnešný bulvár a obsah, ktorý dostáva. Z ekonomického hľadiska je preto najvýhodnejšie písať o násilí, o škandáloch, písať články bičujúce emócie, s výkričnikmi (anekdotickým dôkazom môže byť aj úspech časopisu Zem a Vek). Od žltého žurnalizmu sa úplne nedokážu izolovať ani seriózne médiá, lebo potrebujú prežiť v trhovom prostredí. V takejto kultúre a ekonomickom systéme je nevyhnutné, aby verejný záujem a princípy pravdivosti a pestovania kultúry racionálnej a neagresívnej, nevulgárnej debaty boli odsunuté na vedľajšiu koľaj, pokiaľ to nie je osobná iniciatíva majiteľov alebo zamestnancov. To neznamená, že trhové médiá nemôžu byť aj také, ale sú také na základe náhody, nie trhových zákonov. Niečo podobné ako povinná školská dochádzka alebo sociálny systém. Problémom pritom nie je konzum násilia, ale spôsob, akým je násilie konzumované. V trhovom prostredí a v kultúre, kedy sa z politiky efektívne stala realitná šou, stand-up komédia spolu so zábavou typu Adolfa Hitlera je preto neodvratné, že Trump, Le Pen a Hofer vyhrá nad hocijakým buržoázno-liberálnym kandidátom, ktorého dnešné privilegované vrstvy vyprodukujú. Je jedno, ako seriózny, neskorumpovateľný a štátnický bude (pre Poliačika). Jednoducho krajní pravičiari majú prirodzenú výhodu, ktorú sú ochotní využiť len oni, lebo sledujú zákony trhu a nie občianskej morálky. Moderný liberalizmus nie je schopný na toto odpovedať, ako spomenuté, v kombinácii s averziou a ignoráciou existujúceho násilia aj principiálnym odmietaním zákazov, napriek tomu, že podľa zástancov Hobbesa je celá spoločnosť založená a drží pohromade len na základe zákazov a hroziaceho štátneho násilia. A nie je ochotný prijať rovnaké metódy, keď zároveň nezavedie zákaz a súčasne nedokáže presadiť nárast reálnych príjmov, ktoré sú jedným z dôvodov tejto krízy.

Skutočným nepriateľom európskej civilizácie a súčasného ústavného poriadku nie je islam, utečenci, miliarda moslimov, Amerika ani Rusko, ale nová krajná pravica, ktorá sa maskuje ako “populistická pravica”, len chce poriadok, ale jej ideologický základ je v odmietaní liberálnych princípov. Rutinne hovorí o nútenej eugenike, diskriminácii v politickom a ekonomickom systéme, o tom, že treba vyhostiť alebo sledovať všetkých moslimov, viesť križiacke vojny a čo je pre kapitalistov najpodstatnejšie: zrušiť voľný trh (tu sa rôzne strany líšia). Vrátiť sa k protekcionalizmu a všeobecne dobrým časom feudalizmu a autoritárskych režimov. Smutné je, že v kombinácii ignorancie voličov s paradoxom kapitalizmu sa môže stať, že sa dostanú k moci, ako ukazuje USA, kde sa kapitalistické elity primkli ku Clintonovej z dôvodu, že im zostanú nízke dane a subvencie, len aby nedovolili Sandersovi stať sa ďalším prezidentom a návratu k povojnovému poriadku regulácie a vysokých daní. To rozhodnutie sa možno v budúcnosti ukáže osudnou chybou, kedy si doslova predali povraz, na ktorom sa obesili, lebo dostanú blázna, ktorého nikto nebude môcť kontrolovať a tiež im aj, dúfam aspoň, pokazí štvrťročné predpovede ziskov.

Riešenie by som videl v zastavení násilia, ktoré sa musí začať v uplatňovaní existujúcich zákonov obmedzujúcich slobodu prejavu, nediskutovať s nimi na ich poli demagógie a krátkych manipulačných rečí, ale agresívne ich konfrontovať s ich prázdnotou riešení a racionálnymi argumentami a v zakázaní zisku v mienkotvorných médiách. Politické médiá by podľa mňa nemali byť vystavené rovnakým pravidlám, ale mali by ideálne fungovať ako neziskové alebo verejne financované nezávislé orgány, predĺženia štátu v pozitívnom chápaní (aby nedošlo k nepochopeniu, nemyslím zoštátnenie). Toto nepovažujem za neliberálny návrh, ale podobný tomu, že bezpečnostné orgány, súdy a väzenia by nemali byť založené na zisku.

Najväčšiu chybu, ktorú môžeme spraviť a ktorú, ako sa mi zdá, súčasná elita ešte stále robí napriek všetkým Kassandrám, je ich podceňovať a hovoriť, veď všetko je v poriadku.

Zdroje:

http://ubu.com/film/debord_spectacle1.html

Pridaj komentár

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s