Za konšpiračné teórie

Konšpiračná teória sa stáva podobne ako iné pojmy zaklínadlom, s vysoko ideologickým obsahom a politickým účelom. Čo rôzne skupiny nazývajú konšpiračnými teóriami, avšak nie sú tak ďaleko od poznania ako sa zvykne hovoriť.

Klasická teória poznania spolu s celou paradigmou osvietenstva sa snaží spraviť jasnú kvalitatívnu a normatívnu hranicu medzi jednoduchým hádaním, klebetami, doktrínami a vedeckým poznaním. V konečnom dôsledku je práve veda, jej celá existencia a celý osvietenský projekt postavený na získavaní skutočných poznatkov, skutočného vedenia, poznania a nie ľudových porekadiel, predsudkov a náboženských rozprávok. Poznanie má byť len oprávnené, pravé presvedčenie. Po niekoľkých desaťročiach a aj nešikovných pokusoch, túto definíciu napadnúť, sa však ukazuje, že to je definícia, ktorá sa zaoberá len malou časťou sveta, existujúce ľudské poznanie redukuje len na také, ktoré je konformné s experimentálnym empiricizmom prírodných vied a ako sa často krát ukazuje, tento ideál nemožno dosiahnuť ani v samotných vedách. V skutočnom myslení a tiež vo vede hrá veľkú úlohu sociálny charakter poznania, improvizácia a nepresnosť, ktorú vo väčšine ľudských činnostiach nemožno dosiahnuť z hospodárskych aj sociálnych dôvodov.

Čo v skutočnosti konšpiračné teórie sú, je len obyčajná abdukcia (záver na najlepšie vysvetlenie) či špekulácia, skok od čistého pozorovania k nápadu, tento nevyhnutný krok do myšlienkového sveta. Vo svojej podstate nie sú nijak kvalitatívne či schematicky odlišné než iné teórie, možno odlišné len v pravdepodobnosti ich vysvetlení. Fakt, že ich ľudia zostavujú, je len dôkazom esenciality špekulácie v získavaní poznatkov, nie dôkazom toho, ze ľudia majú chybu v zmýšľaní, ktorú treba napraviť. Skutočnosť je taká, že čistou dedukciou, tak, ako to Popper navrhuje, či možno tiež indukciou by veda k nijakým novým poznatkom neprišla. Špekulácie sú možno, odvážne povedané, základom ľudského myslenia, dané tým, že človek nedokáže všetky a možno ani dôležité informácie získať z prvej ruky, no určite stoja v centre vytvárania teórií a teda získavania nových poznatkov, veda pritom nevytvára žiadnu výnimku.

Z tohto dôvodu budem vo svojom článku označovať rozoberané teórie a špekulácie (s), špekuláciu s podozrením zámeru (z) a špekuláciu s teóriou konšpirácie (k).

Konšpiračné teórie sa v posledných mesiacoch stávajú miestnym raison d´être pre slovenské médiá a skupiny občianskej spoločnosti. (s) V tejto modernej križiackej výprave sa na príklad Hollywoodského realizmu stavajú do pozície kolektívneho hrdinu v dueli so zlou mocou. V tomto prípade tou zlou mocou majú byť alternatívne médiá, ktoré sú všetky konšpiračné, korupčné sily vo vláde, ktoré bránia slušným ľuďom nezávislosť od príživníkov a súčasne populistické sily a veľká zlá sila Ruska. Ak človek pozorne sleduje túto master narrative, zistí, že postupne tieto elementy zapadajú do seba vo veľkej konšpirácii voči demokracii, alternatívne médiá, financované Ruskom, krajnepravicové strany a Trumpovia, financovaní Ruskom, Fico, kremeľský agent a všetko spolu s tajným ovládaním starých komunistov a kultúrneho marxizmu. No viete, konšpiračná teória. Ešte sa k tomu hodí pekne pomenovania smerovec, kremľobot, brigádnik, kremeľský agent, štipka násilia, štipka nenávisti a voilà, máme hon na čarodejnice s plnou španielskou inkvizíciou. V čom sú teda tradičné médiá a tieto skupiny občianskej spoločnosti odlišné od tých alternatívnych médií? Nie je to veľmi kvalitatívny rozdiel, ale skôr rozdiel kvantitatívny. Zatiaľ čo tie alternatívne takmer neustále používajú konšpiračné teórie, klamú, tie tradičné to robia v malej miere, v tých rozhodujúcich otázkach, lebo väčšina ich práce je iná než tých alternatívnych, v správach relatívne nezaťažených ideológiou. Zatiaľ čo tie alternatívne ale na rozdiel od dogmy oslovujú aj zanedbané pravdy a z ktorých potom vyvíjajú svoje teórie a z ktorých pochádza ich podpora. Mala by sa táto krátka exkurzia skončiť v riešení, že by sme nemali konštruovať konšpiračné teórie? Určite nie. Ak niečo, boj proti konšpiračým teóriám je boj proti slobode prejavu. Chcieť zakázať špekulácie je chcieť zakázať myslieť. Naopak, čo je jediným zlom väčšiny týchto teórií je, že sa ako teórie netvária, ale ako správy, ako fakt. Preto možno teoretizovať, ale ľudia by buď mali byť dosť uvedomelí, vedieť, že to je teória, alebo špekuláciu označiť či varovať, že prichádza.

(z) Post-truth je jedným z ďalších teórií, ktoré sa snažili tradičné médiá vzniesť do povedomia ako vysvetlenie pre víťazstvo Trumpa a krajnej pravice. Podobne ako alt-right a populizmus sú ideologické eufemizmy k čiastočnej legitimizácii a vysvetleniu, tak aj post-truth je pokus, vyhnúť sa vlastnej vine a nutnosti prehodnotiť vlastnú štruktúru a spôsob fungovania médií ako štvrtej moci štátu a namiesto toho sa zamerať na vymysleného vinníka. Podobne tiež obvinenie Ruska z víťazstva Trumpa vo volieb CIA, čo je na minulosť tejto organizácie a tiež minulosť USA v zasahovaní do demokratických procesov jedna z najvtipnejších udalostí v dejinách, je podobné vyzutie z vlastnej viny, ktorá leží v jasnej ignorácii bezpečnostných zložiek nárastu protofašizmu v USA a krajnepravicovej rétoriky vo verejnej diskusii. Post-truth, okrem toho, že ide v šľapajách klasického konceptu poznania, normatívnej implikácii, ignoruje vlastné porušovanie tých princípov, najmä sa snaží predstaviť myšlienku, že Trumpovo víťazstvo je niečo vcelku nové a je to prejav novej doby a prejav tzv. „fake news“. Inak povedané, alternatívne médiá sú na vine a Trump je novinka. Čo by ale malo byť jasné, je, že rasizmus, šovinizmus a iné presvedčenia v USA nevznikli zo dňa na deň a že úspech alternatívnych médií nespôsobil Trumpa, no naopak. Alternatívne médiá nevytvorili rasizmus a Trumpa, ale vyniesli ich na povrch. Ako sami oni hovoria, zničili politickú korektnosť. A čo to bolo? V podstate monopol tradičných médií a vylúčenie veľkej časti politického špektra a ideológií z verejnej diskusie. Počas Studenej vojny a potom s hystériou okolo terorizmu sa tieto krajnepravicové časti spoločnosti, prítomné v Spojených štátoch od úplného začiatku, čiastočne na čom boli postavené, zaradili do mainstreamovej diskusie, do štátnych štruktúr a vládnucej ideológie. S demokratizáciou médií a vzostupom nových médií ako Fox News, spolu s neustále existujúcou dezinformáciou v tradičných médiách potom tieto skupiny našli svoj domov u Trumpa. A každý sa čudoval, že skadiaľ zrazu rasizmus prišiel. On totiž ani nikdy neodišiel, takisto ako je stále dominantný aj na Slovensku, no tradičné médiá ho počas svojej celej existencie ignorovali. Post-truth je potom výmysel, ako toto zabudnúť a Rusko prichádza ako vítaný obraz nepriateľa. Tento konštrukt potom má tri elementy, Rusko ako cudzia veľmoc ohrozujúca Manifest Destiny a najskvelejší národ na svete, alternatívne médiá sú vnútorný nepriateľ a kultúra, sprostí ľudia, ktorí sú rasisti len tak, lebo to sú tí tam dole bez vzdelania (liberálny šovinizmus). Táto argumentácie pritom až nápadne pripomína vysvetlenie, ktoré sa snažili niektoré segmenty profesionálnej triedy a médií vytvoriť pre zlyhanie USA vo Vietname. V tejto teórii vraj televízia a tradičné médiá zobrazili vojnu, najmä Tet ofenzívu v 68-om, v takom hroznom svetle, že to napokon spôsobilo prehru vo vojne. Nezaoberajúc sa obsahom tejto tézy, formálne má podobné komponenty a podobný účel ako vysvetliť Trumpa Ruskom a postpravdou. Cudzia veľmoc, ktorá sa snaží narušiť americkú slobodu a napadla Južný Vietnam, je Sovietsky zväz, vnútorný nepriateľ sú tradičné médiá, ktoré sú zodpovedné za prehru vo vojne a ázijská kultúra podobne hrá úlohu šovinistického vysvetlenia pádu Južného Vietnamu.

V hluku vykrikovania a fóbie však väčšina ľudí a údajných liberálov nevidí, že alternatívne médiá sú určitým spôsobom práve náznakom pre riešenie a ukazovateľom pravdy. Konečne ukazujú, ako ľudia naozaj myslia, aj keď to častokrát nie je pekný pohľad. Čo najmä robia, je, že vytvárajú priestor pre ideológie zakázané a vylúčené z verejnej diskusie v tradičných médiách, len odrážajú skutočné ideologické zloženie obyvateľstvo a ničia tak klamstvo a ilúziu reprezentácie tradičných médií. Ich úspech nie je daný ich klamlivým a špekulatívnym obsahom, ale tým, že oslovili túto vylúčenú skupinu a že oslovujú legitímne pravdy ako fakt amerického imperializmu. Podobne ako anti-amerikanizmus a rusofília, aj oni sú len jednoduchá psychologická reakcia na existujúce podmienky, reakcia nesprávna, no tak či tak, legitímna. Neschopnosť ľudí, spoznať konšpiračnú teóriu a ich nekriticky sledovať, nemožno rovnako tak zvaliť na alternatívne médiá, oni sú len určitým spôsobom, trhovou reakciou na dopyt po klamstvách. Práve preto je reakcia na nich nesprávna, ktorá vychádza z nepochopenia motivujúcich síl za nimi. Podobnú reakciu možno pozorovať na otázku fašizmu, kde prevláda pre mňa nepochopiteľná predstava, že tým, že týchto ľudí strčíme do basy, zmiznú ich presvedčenia.

(k) Hrozba, ktorá sa tu ukazuje, je represívna reakcia štátu a spoločnosti voči týmto médiám, ich zakázať, vytlačiť či regulovať a vrátiť sa tak späť k iluzórnemu konsenzu a diskriminácie, ktorá tento stav spôsobila. Podobne môže dôjsť k represívnym reakciám voči každému, kto bude ako vnútorný nepriateľ, kremeľský agent a podobne označený (Toto prekvapuje najmä preto, že vypustené káble od Wikileaks ukazujú, ako sú mimovládne organizácie štátnymi organizáciami USA ako USAID a NED využívané k ovplyvňovaniu demokratických procesov).

Naopak, jediná cesta k nádeji zmeny presvedčenia, akokoľvek malá, leží práve v ceste dialógu a otvorenosti. Samozrejme nemožno očakávať zázraky, no ak pôjde o skutočnú rozsiahlu diskusiu a socializáciu, možno očakávať aspoň väčšie zmeny než priamou represiou. Riešenie je naopak, tradičné médiá sa musia otvoriť týmto ideológiám a osloviť témy, ktoré tie “alternatívne” adresujú a samých seba očistiť od (s) a (k), súčasne musí v spoločnosti vzniknúť kampaň pre kritické myslenie a ideologickú autoreflekciu, v konečnom dôsledku ale musí dôjsť k socializácii týchto skupín a k zmene štruktúr médií.

Pridaj komentár

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s