Ako končí kapitalizmus

Možno dnes sledovať v podstate dva trendy vývoja:

1) ústup meštianstva z výroby, teda ústup klasického kapitalistického vykorisťovania a zvyšovanie významu renty. 2) pokračujúcu pôvodnú akumuláciu, t.z. akumuláciu potrebnú pre vznik kapitalizmu, ale vyznačujúcu sa vyvlastňovaním pracujúcej triedy.

Oba trendy sú spojené s rozširujúcim sa digitálnym trhom a tzv. “sharing economy”. Napriek predstavám a reálnemu emancipačnému potenciálu internetu je to jeden z najviac centralizovaných a najrýchlejšie centralizovaných priemyslov. Internet dnes v podstate ovláda niekoľko veľkých monopolov: Google, Facebook a Amazon. Sedem z desiatich najviac kapitalizovaných (majú k dispozícii najviac kapitálu) spoločností sú spoločnosti, ktoré patria k digitálnemu trhu: Apple, Google, Microsoft, Amazon, Tencent, Alibaba a Facebook.

Sharing economy predstavuje vyvlastnenie pracujúcej triedy okľukou, nový výrobný spôsob a nové formy závislosti. Nový výrobný spôsob je založený na rente a skôr než na bezprostrednom vlastníctve výrobných prostriedkov na vlastníctve podmienok, v ktorých sú tieto výrobné prostriedky produktívne.

Pokračujúca pôvodná akumulácia znamená postup v permanentnom procese privatizácie predtým spoločného majetku, Commonsu. Pokračujúca pôvodná akumulácia sa prekrýva s rozpúšťaním rodiny. Rozpúšťanie rodiny sa deje najmä na ekonomickom základe: na základe rozpúšťania osobného výkonu činností ako nakupovanie, varenie, pranie atď a ich nahradenie industriálnym vykonaním týchto činností. Ideologické a ekonomické zábrany zabraňujú úplnému rozpusteniu rodiny, ktorá je posledným útočiskom pred kapitalistickým vykorisťovaním a ktorej náhrada bude pravdepodobne výchova na dlh.

Digitálne technológie so sebou prinášajú nové formy závislosti, trieštenia pracujúcej triedy a konkurencie.

Doteraz trh pôsobil najmä nepriamo na pracujúcich, cez trh s tovarmi, ktoré predávala kapitalistická spoločnosť a priamo cez pracovný trh. Tento pracovný trh sa rozširuje a má sa rozšíriť, aby obsiahol viac než len kontrolu schopností potrebných pre výkon činnosti, ale aj kontrolu celého života a podriadenie sa jej aj počas voľného času.

Konkurencia sa tak má zväčšiť a rozšíriť postupne na každú oblasť života a nielen v práci.

Tento vývoj je spojený s vývojom renty a sharing economy.

V perspektívnom systéme majú byť všetci výrobcovia na trhu a stáť v konkurencii voči sebe, okrem pseudokapitalistických vlastníkov, ktorí budú s monopolným kapitálom vládnuť nad spoločnosťou a budú v čo najmenšej konkurencii voči sebe.

V perspektívnom postkapitalistickom systéme majú byť všetci živnostnícivykorisťovaní najmä rentou tým, že monopolný kapitál ovláda výrobné podmienky a trh.

Automatizácia zatiaľ bude tak, ako doteraz eliminovať pracujúcu triedu v centralizovanej a industriálnej výrobe, zatiaľ čo všetci ostatní budú živnostníci alebo pracovať vo výrobe, kde je odborová organizácia neexistujúca, ako v gastronómii.

Konkurencia ale neznamená len ekonomická, ale v prvom rade ideologická. Táto forma konkurencie sa už usadzuje a je prítomná v pracujúcej triede. Toto je sociálna konkurencia, ktorá sa netýka priamo pracovného trhu, ako konkurencia vo vzdelaní, v schopnostiach, vo výzore, včetne identity.

S tým prichádzajú do súvislosti vývoj transhumanizmuinternetu vecí, včetne nových technológií ako kryptomena, blockchain atď. Zväčšujúca sa digitálna transparencia a neexistujúce súkromie s tým spadajú do jednej dystopickej reality.

Komodifikované má byť všetko, priestory bez komodifikácie sa majú odstrániť. Príprava pre komodifikáciu je práve sociálna konkurencia a tovarom má byť napokon aj identita.

Stačí skombinovať transhumanizmus a komodifikáciu identity a možno si predstaviť realitu, v ktorej je identita predávaná ako všetko ostatné a táto identita je priamo magnetický odtlačok mozgu spolu s jeho jazykom. Inak povedané, duša sa bude predávať a kupovať.

Nemusíme ísť ani tak ďaleko a stačí si predstaviť, čo môže vytvoriť sociálne médium ako súčasť pracovného života pre živnostníka za podmienky závislosti.

Napokon je takmer isté, že sexizmus a rasizmus s touto zmenou neodíde, ale bude ňou umocnený, podobne ako všetko ostatné sa tiež telosex stane univerzálnym tovarom, pričom pohyby k tomuto existujú už dnes, kde budú ženy predávaným a kupovaným sexuálnym objektom.

V internete vecí bude jedným z predávaných tovarov identita, duša, telo, emócie.

Už dnes komunikačné technológie ako Facebook ale menia spôsob, akým sa treba pozerať na politiku a na obranné metódy proti vykorisťovaniu, resp. na organizáciu ako napríklad odborov a vzťah vedenia a členstva v stranách.

Pridaj komentár

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s