Zlé stránky pluralizmu a súčasné výzvy ľavice

Slovenská ľavica dnes trpí opačnou chorobou ako trpela v minulom režime a to je príliš veľa pluralizmu.

Máme tu Nové Slovo, rôzne osobnosti, ktoré sa navzájom neznášajú a za posledné dva roky vznikli POLE, Karmína a Kapitál.

Ako ukazuje úspech týchto iniciatív, je ich príliš veľa pre veľkosť ľavice, aby sa dlhodobo udržali. Základný problém pri týchto iniciatívach, najmä v prípade POLE bolo, že väčšina k nim zaujala konzumný postoj a nechceli sa aktívne podieľať na jej tvorbe.

Potom tu máme ešte viaceré skupiny, ako Utopistov, Inštitút ľudských práv, Vzdor, KSS a najnovší prírastok SocSol.

Čo ľavici chýba je priestor a miesto, kde sa bude môcť schádzať a minimálne spolu diskutovať.

Taký priestor, v ktorom by k diskusii a pridávaniu článkov existovalo čo najmenej obmedzení by mohla byť Antistalinistická ľavica.

Na diskusii so SocSolom bolo spomenuté, že sa nachádzame v podobnej situácii ako v 19. storočí, teda na začiatku a s upadajúcou sociálnou demokraciou.

Nachádzame sa v podobnej situácii ako v 19. storočí hlavne v tých negatívnych, nie pozitívnych bodoch. V súčasnom politickom systéme sa vraciame k úplnej meštianskej hegemónii. Pád sociálnej demokracie ale nebude znamenať žiadne vzkriesenie revolučnej ľavice.

Narozdiel od 19. storočia sa nenachádzame v období veľkých triednych bojov a silných odborov. Úloha odborov stále upadá a pokiaľ toto nebude napravené novými organizačnými metódami, odbory upadnú do marginality. Bez odborov alebo ich ekvivalencie žiadna revolúcia ani komunizmus nebude.

Zmeny v dnešnom hospodárstve ukazujú do dvoch smerov: po prvé k upadaniu klasického kapitalistického vykorisťovania v kapitalistickom jadre G20 a k zvyšovaniu úlohy renty, po druhé decentralizácii a dekoncentrácii výroby. Obe tieto úkazy robia odborovú organizáciu ťažšou a na miestach nemožnou.

Súčasne dochádza k triešteniu pracujúcej triedy a to na dvoch frontoch, po prvé na základe predsudkov, teda rasizmu, sexizmu a homofóbie, po druhé na základe reálnych materiálnych záujmov a to podľa príjmov, etnika atď. Základom neoliberalizmu je hľadanie spoločných materiálnych záujmov medzi meštianstvom a časťou pracujúcej triedy.

Jedným z takých dočasných spojenectiev je súčasná rakúska vláda, teda materiálne záujmy rakúskych pracujúcich tu sú postavené voči zahraničným pracujúcim, nezamestnaným a študentom na základe národnosti, po druhé rakúski pracujúci ako platiči daní sú postavení voči študentom a užívateľom sociálneho štátu. Cieľom samozrejme všetkých opatrení je zvýšenie miery zisku proti jej tendenčnému pádu.

Na druhej strane je kapitalizmus tak nestabilný, ako v 19. storočí. Povojnové obdobie stability je pri konci.

Táto rozporuplná situácia bude mať za výsledok nárast odborového hnutia v koloniálne vykorisťovanom svete, ale aj nárast krajnej pravice a triednych spojenectiev na základe rasizmu a sexizmu v kapitalistickom jadre. Nestabilita hospodárstva bude naďalej prispievať k politickej nestabilite a sociálna demokracia bude upadať. Zvrátiť tento rozvoj zostáva na nás a to ideologicky, ako aj zapojením do odborového hnutia. Ak nemá sociálnu demokraciu nahradiť Macron, musíme alternatívu postaviť my. So 100 ľuďmi to pôjde aj bez veľkých peňazí.

Pridaj komentár

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s