Bieda biedy marxizmu II.

Po minulom článku je treba rozviesť diskusiu a pridať niekoľko bodov.

Byrokratizácia robotníckeho hnutia a nedemokratickosť vedenia sú asi tie dôvody pre zlyhanie ľavice v 20. storočí. Toto sa ale nedeje bezdôvodne, alebo úmyselne, ako nejaká konšpirácia. Vývoj byrokracie možno sledovať podľa rovnakých princípov ako vývoj meštianstva alebo trieštenie pracujúcej triedy. Funguje podľa materiálnych záujmov jedincov, vtedy, keď sa tieto záujmy presadzujú nie kolektívne, ale individuálne a proti záujmom druhých. Byrokraciu a meštianstvo možno vysvetliť ako individuálne egoistické a zlepšovanie materiálnej situácie, ako nekoordinované vstupovanie do komunizmu. Každý chce žiť v komunizme, nie každý ho však chce zdieľať so všetkými a vynaložiť úsilie, resp. čakať na ostatných. Byrokracia ponúka možnosť instantne zlepšiť vlastnú materiálu situáciu.

Súčasne je ale byrokracia výsledkom toho, že začíname prechod v triednej spoločnosti, teda v spoločnosti, kde existuje deľba práce na duševnú a manuálnu prácu. Táto deľba práce je základňou, na ktorej vzniká byrokracia. Byrokracia potom svoju úlohu vykonáva ako plánovací orgán spoločnosti. Aby sa skutočne zabránilo tvorbe kasty, ktorá centralizovane organizuje prácu, je potrebné postupne odstraňovať túto deľbu práce už pred revolúciou a v prechode. Praktickým krokom do tohto smeru by malo byť zvýhodňovanie pracujúcich pri štúdiu na vysokých školách, skrátenie pracovného času, aby bol čas na toto štúdium a väčší dôraz na ekonómiu na stredných školách. Ideálne by bolo, aby bol každý pracujúci schopný pochopiť a zriadiť plán.

Stalinizmus napriek tomu, že má spoločný znak a to je byrokratické a antidemokratické riadenie spoločnosti a hospodárstva špeciálnou kastou komunistov má tiež viaceré odtiene. V ekonomickej politike a chápaní socializmu sa môžu stalinisti diametrálne líšiť. Tak sa napríklad líši klasický stalinizmus, ktorá staval na rigidnej centralizácii od titoizmu, ktorý prechádzal čiastočne do tzv. trhového socializmu a od čínskeho stalinizmu, ktorý aplikuje trhový socializmus so štátne vedeným kapitalizmom. Základ stalinizmu zostáva však rovnaký: štát v rukách byrokracie je základom socialistického vývoja. Stalinisti toto teoreticky zdôvodňujú veľmi subtílnym nedorozumením Marxa: tvrdia, že v socialistickom štáte sú výrobné prostriedky v rukách všetkých, pretože štátne vlastníctvo je formálne vlastníctvo všetkých a keďže nemožno súkromne privlastňovať nadhodnotu, nie je to kapitalizmus, čiže to musí byť socializmus. Problém s týmto pohľadom leží v dvoch bodoch: jednak v nesprávnom chápaní vlastníctva a v exkluzívnom zameraní sa na základňu, nie nadstavbu a chápaní základne ako oddelenej od nadstavby. Vlastníctvo je v skutočnosti platné, len ak v sebe implikuje možnosť s ním narábať a rozhodovať o ňom, a ak implikuje vhodnú nadstavbu. Vzťah medzi základňou a nadstavbou je dialektický a tak ako kapitalistická základňa implikuje diktatoriálnu nadstavbu, ktorá sa môže maskovať ako demokratická, tak aj socialistická základňa implikuje radikálne demokratický štát. Len vtedy, ak o socialistickom vlastníctve pracujúca trieda reálne rozhoduje a narába, je v jej vlastníctve. To si ale vyžaduje demokratický štát a demokratické plánovanie. Stalinistický štát pritom bol a je zaujímavý hybrid: kde neexistuje vykorisťovanie, avšak súčasne neexistuje socialistické vlastníctvo, kde je nadstavba antisocialistická, ktorej základňa je deľba práce.

Rozdiel medzi trockizmom a stalinizmom je len malý a to v tom, že nahradzuje byrokratické riadenie čiastočne nebyrokratickým a zastupiteľskou demokraciou. Nejasné je, či súčasní trockisti chcú ostať pri jednej strane, alebo ísť k viacstranníckemu systému, isté je však, že pre nich štátne vlastníctvo zostáva dominantnou formou vlastníctva.

Prečo však tento fetiš k štátu a strach pred viac demokraciou? To je dané najmä vtedajšou situáciou v Rusku, kde ak by pripustili naozajstnú demokraciu, výsledkom by kvôli roľníckemu obyvateľstvu nebol socializmus. Vzťah k štátu je daný pragmatickým prístupom: keď už tu je, tak z neho spravíme centrum socializmu a nemusíme veľa meniť. Trockisti preto neidentifikovali dostatočne pôvod vzniku byrokratizácie a nedostatočne sa vysporiadali so súvislosťou medzi leninizmom a stalinizmom. Nie je to len demokratický centralizmus, ktorý prispieva k byrokratizácii, ale aj státie pri štáte ako riadiacom centre a pri zastupiteľskej demokracii. Jednostrannícky systém omnoho viac prispieva k byrokratizácii ako viacstrannícky, rovnako ako absencia liberálnych slobôd a existencia tajných služieb.

Je preto nutné zahodiť všetko, čo by mohlo byrokratizáciu podporovať a čo nie je úplne nutné pre udržanie vývoja a prechodu. K tomu patrí tiež štát ako centrálny riadiaci prvok v hospodárstve a ako dominantný vlastník. Štát nie je nevyhnutný pre existenciu socialistického vlastníctva a je preňho štrukturálne riziko, bez ohľadu nato, že podľa Marxa a Engelsa má vymierať.

Spoločenské vlastníctvo neznamená automaticky štátne, rovnako ako plánovací úrad, resp. centrum nemusí byť štátne. Môžu mať formu rovnako ako odbory združení a spolkov, ktorí sú financovaní svojimi členmi.

Trh má byť v socializme zrušený najmä v tom, že neurčuje ceny výrobkov a neriadi výrobu a spotrebu. Výroba v pláne sa má riadiť ideálne podľa spotreby, to znamená väčší dôraz na objednávky a na plánovanie spotreby.

Nato, aby podniky fungovali podľa plánu stačí, aby plán bol ekonomickejší než trh. To sa môže dosiahnuť tým, že plán bude eliminovať nadvýrobu a vedieť lepšie určiť existujúcu potrebu. Taký plán môže ísť od spotrebiteľov samotných a byť financovaný a organizovaný zväčša digitálne a ako spolok. Stačí jednotná platforma, na ktorej budú spotrebitelia môcť objednávať, plánovať za zľavy, pričom sa potom podľa týchto informácií bude vyrábať. Túto plánovaciu platformu možno vytvoriť už teraz a mala by vzniknúť aj teraz.

Pre spoločenské vlastníctvo stačí, aby si toto vlastníctvo nemohol nikto ako osobné privlastniť a aby o ňom mohla spoločnosť rozhodovať. Spoločenské vlastníctvo znamená jednoducho negáciu osobného a súkromného vlastníctva. Nemusí byť preto štátne a nemalo by byť. Stačí, aby zisky jednotlivých podnikov plynuli do spoločného fondu, o ktorom prerozdelení sa bude rozhodovať podľa priameho hlasovania.

Ak by sme mali viesť teoretické debaty, tak o tom, ako by mala vyzerať budúca spoločnosť a to detailne: ako by mali fungovať podniky, výmena, trh. Mal by v budúcnosti existovať trh? Čo by malo byť dominantnou formou vlastníctva, družstevné, štátne, súkromné alebo iné vlastníctvo? Mala by existovať výroba tovarov? Mala by existovať hodnota? Ako by mala fungovať výmena a distribúcia? Mali by existovať peniaze alebo platidlo?

Takéto debaty by mali najviac zmyslu a neboli by scholastické, lebo by priniesli nové názory a poznatky.

Pridaj komentár

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s