O pôvodnej socialistickej akumulácii

Jedným z tradičných delení na krajnej ľavici je delenie na centralistickú a decentralistickú a delenie na revolučnú a evolučnú. V skutočnosti je toto delenie umelšie než je predpokladané a skôr výsledkom hádky v Prvej internacionále než neprekonateľnej ideologickej hrádze.

V diskusii s anarchistami som až dodnes zmätený keď spomenú svoje zaklínacie pojmy ako autoritársky, decentralizovaný, nehierarchický atď. Myslím, že ani oni presne nevedia, čo tieto pojmy znamenajú a častokrát znamenajú pre protivníkov niečo úplne iné. Čo anarchisti považujú za antihierarchické, antiautoritárske a decentralizované ja doteraz vždy považujem za hierarchické, autoritárske a centralizované. Dogmatizmus a scholastizmus možno nájsť na strane anarchistov rovnako ako na strane leninistov.

Anarchistické a leninistické skupiny sa tiež odlišujú v ich organizačnom princípe, jedni vyznávajú storočný princíp demokratického centralizmu, druhí stoja za úplnou organizáciou bez vedenia, alebo za extrémnou priamou demokraciou. Obe skupiny sa držia svojho extrému a organizačného princípu bez ohľadu na situáciu, nevediac, že konkrétna situácia rozhoduje o organizácii, nie opačne a že vo väčšine prípadov je najlepším princípom niečo medzi oboma extrémami.

Poslednou vlastnosťou, ktorou sa odlišujú niektoré prúdy v krajnej ľavici sú buď revolučné alebo evolučné riešenie. Tu sa proti sebe tradične stavajú Fourier a Marx. Táto opozícia sa vykresľuje tak, že zatiaľ čo Marx je za revolúciu za každú cenu a proti akýmkoľvek reformám, Fourier a anarchisti len chcú postupne budovať socializmus zospodu. Pravda je však trochu iná a tá, že Marx nikdy nebol proti reformám a revolučnú cestu považoval za nevyhnutnú, nie žiadúcu. Z Fouriera sa vysmieval preto, lebo veril, že kapitalisti nikdy nedajú pracujúcim k dispozícii viac kapitálu než na čisté prežitie. Ako je známe, nepredpokladal vznik modernej sociálnej demokracie a mzdy, ktoré umožnia žiť pracujúcim v imperialistických krajinách v relatívnom blahobyte (v porovnaní s Manchestrom 1840).

Nič preto nehovorí voči kombinovanej taktike aspoň v imperialistických krajinách, teda takej, ktorá bude súčasne staviať socialistický sektor a vidí revolučný stret ako nevyhnutný. Mnohé pokusy doteraz zlyhali práve preto, že podľahli sabotáži a ekonomickej blokáde, teda tomu, že nemali socialistickú základňu, koncentrovali sa na nadstavbu.

Budovať socialistický sektor samozrejme nemožno hneď vo veľkokapitálových priemysloch a v konkurencii s veľkými monopolmi, ale možno tam, kde je potrebný relatívne malý vstupný kapitál, kde je nízka konkurencia alebo kde ešte neexistuje konkurencia, teda v nových trhoch a v inováciách. Najmä priechodný sa zdá digitálny trh a sharing ekonomika, kde je potrebné vybudovať len sprostredkovateľské platformy. Najmä tu by mali existovať družstvá výrobcov aj spotrebiteľov. V týchto oblastiach môžu mať socialistické podniky dokonca konkurenčnú výhodu, keďže nebudú trvať na vysokých renditoch. Upredňostňovať by sa tiež mali priemysle s nízkou odborovou organizáciou (keďže socialistické podniky budú demokraticky fungovať a budú tak nahrádzať odbory), ako napríklad v gastronómii a v inýcn službách.

Socialistický sektor by mal ideálne fungovať autárkne, teda bez kontaktu s kapitalistickým sektorom, len ak tento kontakt je veľmi výhodný pre socialistický sektor. Preto by mal od začiatku zahŕňať uzavretý systém pozostávajúci z týchto častí:

1. Zakladacia platforma: niekde kde možno nájsť ľudí a kapitál na založenie družstva alebo spoločenského podniku, oboje cez vlastnú sociálnu sieť a crowdfunding.

2. Plánovacia platforma: kde môžu plánovať a zaznamenať svoju spotrebu spotrebitelia a následne plánovať výrobu výrobcovia, tiež so spoločnou klubovou kartou

3. Obchodná platforma: internetový obchod pre družstevnú výrobu s vlastným dodávacím systémom, každý s dopravným prostriedkom sa môže prihlásiť ako dodávateľ.

4. Vlastnú kryptomenu , ktorá sa bude dať použiť v tomto sektore a bude stanovovať pevné ceny pre všetky tovary, pevné výmenné a progresívne kurzy, tiež slúžiť ako banka

5. Vlastnú “banku” – spoločenský fond, do ktorého budú podniky odvádzať zisky, bude poskytovať podľa hlasovania bezúročné úvery a dotácie pre soc podniky a úročné úvery pre kapitalistické podniky. Banka by zohľadňovala koloniálne nadvykorisťovanie a poskytovala viac podpory koloniálnym krajinám.

Tieto systémy by v kombinácii mali zabezpečiť dostatočnú konkurenčnú výhodu socialistického sektora. Členské podniky systému by boli jednotne označený, napr. značkou Sol alebo Commons.
V neskoršej fáze vývoja by tento systém mohol byť súčasťou tzv. pôvodnej socialistickej akumulácie, teda akumulovať na úkor kapitalistickej akumulácie, prostr. vlastných progresívnych, iných cien a úrokov pre kapitistický sektor.

Tri typy socialistických podnikov by tvorilo socialistický sektor:

1. Spoločenský podnik – podnik patriaci celej spoločnosti až na ľudí, ktorých hlavným zdrojom príjmov je vlastníctvo kapitálu a príjmy patria do horných 10 percent. Všetky zisky plynú do spoločenského fondu. Ako všade, o podniku sa rozhoduje priamo demokraticky, každodenné riadenie s voleným, odvolateľným vedením s imperatívnym mandátom. Alternatívne bez vedenia.

2. silné družstvo – o.z. právnickou formou, preto nemusí platiť daň zo zisku, zisky sa neprerozdeľujú, minimálne polovica plynie do spoločenského fondu, ostatné zostávajú v družstve. Ideálne žiadny vstupný poplatok.

3. slabé družstvo – družstvo právnickou formou, menej než polovicu zisku prerozdeľuje, minimálne tretinu do spoločenského fondu. Musí mať hlasovanie podľa členov, nie podľa podielov. Vstupný podiel čo najmenší, progresívne menej proporcionálny podiel voči vkladu, od dvojnásobku (?) mzdy vyššie rovnaký podiel za vyšší vklad (? všetko otvorené k diskusii).

Jednotlivé družstvá, ak by fungovali medzinárodne, by dokázali priamo odstrániť koloniálne vykorisťovanie tým, že by zaviedli rovnaké reálne mzdy všade na svete. Tak by mohli ovplyvniť aj trh práce v koloniálnych krajinách a ukradnúť z trhu celé profesné skupiny.

Pridaj komentár

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s