Druhy triednej spoločnosti, vykorisťovania, postkapitalistickej spoločnosti a spoločenskej organizácie

Marxistická teória sa vyznačuje okrem iného tým, že len málokedy dokáže niečo popísať jednoducho, prehľadne a krátko. Dnes sa pokúsim dať kategorizáciu základných pojmov marxistickej teórie, ktoré možno kategorizovať do rôznych druhov.

 

Ľudia, ktorí sú zasvätení do historického materializmu, vedia, že sa typicky hovorí o niekoľkých triednych spoločnostiach a netriednych spoločnostiach, tých, ktoré existovali. Táto listina sa častokrát chápe ako kompletná a preto omylne zostávajú v predstave, tým, že marxizmus chápu ako formálne logický systém, že neexistujú žiadne iné možné spoločnosti. Preto tiež nevedia a odmietajú pochopiť a kategorizovať stalinistický systém a odmietajú pripustiť možnosť, že po kapitalizme nepríde komunizmus, ale iná triedna alebo “triedna spoločnosť”. Kvôli legalistickému a formalistickému prístupu k majetkovému právu a konceptu diktatúry proletariátu nevedia napríklad stalinistickú spoločnosť správne klasifikovať, končiac tak buď pri kategórii štátneho kapitalizmu alebo pri kategórii socializmu či degenerovanému robotníckemu štátu. Stalinistický režim bol vďaka veľmi jasnej čiastočnej delegácii vlastníckych práv k byrokracii, ktoré sú po prvé právo užívať vlastníctvo a po druhé narábať s ním, napriek všetkému triedna spoločnosť, aj keď veľmi mierna, čo sa týka vykorisťovania a čudná, a napriek všetkému žiadny kapitalizmus.

Základom triednej spoločnosti je vykorisťovanie, čo znamená konkrétne nedobrovoľné alebo násilné vyvlastnenie spoločenského produktu jednej triedy inou triedou, či už formálne alebo neformálne, pričom vyvlastnenie môže znamenať aj to, že formálnym vlastníkom je štát, reálnym užívateľom ale členovia tejto triedy. Nadprodukt znamená v tomto kontexte hocičo nad nevyhnutné zdroje potrebné k uspokojenie biologických potrieb, v prípade nedostatku nerovné rozdelenie týchto zdrojov a nedobrovoľné na základe nedemokraticky vytvoreného zákona. Nedemokraticky môže znamenať aj len to, že niekto je donútený k akceptovaniu podmienok a zákona tým, že nemôže slobodne spolurozhodovať o znení Ústavy (to sa týka leninistickej koncepcie socializmu).

Preto sú rôzne druhy vykorisťovania určené podľa nasledovných os, podľa presnej miery vykorisťovania a kombinácie viacerých vykorisťovaní:

Osy spôsobu vykorisťovania:

1. štátne vykorisťovanie – vykorisťovanie vynútené násilím, k tomu platí aj vyberanie daní a užívanie zdrojov získaných z týchto daní, toto bola dominantná forma vykorisťovania v stalinizme.

2. vykorisťovanie z renty – vykorisťovanie na základe prenájmu, väčšinou podľa fixného relatívneho podielu na produkte získaného na základe tohto prenájmu. K tomuto platí aj intelektuálna renta, teda patenty a licencie.

3. vykorisťovanie z kreditu, dlhu – vykorisťovanie podobné rente, avšak staršie, založené na úrokových sadzbách požičanej sumy, môže viesť historicky k rozvoju závislosti a zohráva úlohu pri vývoji horších foriem vykorisťovania.

4. vykorisťovanie z výmeny – vzniká pri neekvivalentnej výmene tovarov, jej nevyhnutným predpokladom je existencia trhových cien a absencia plánu, alebo existencia  nerovnomerných podmienok na trhu. Dominantné pri vývoji kapitalizmu.

5. vykorisťovanie na základe podmienok výroby. Toto je nadkategória kapitalistického vykorisťovania. Vykorisťovanie tu je založené na využívaní moci pri určovaní podmienok výroby. Kapitalistické vykorisťovanie je tento typ vykorisťovania v kombinácii s vykorisťovaním z výmeny. Sharing economy väčšinou má tento typ vykorisťovania v kombinácii s vykorisťovaním z renty.

 

Osy vykorisťovania podľa vlastníctva:

1. vlastného vlastníctva – všetky typy vykorisťovania okrem otrokárskeho.

2. cudzieho vlastníctva – otrokárske vykorisťovanie. Ojedinelé vykorisťovanie mŕtvej práce pri vyvlastnení.

 

S týmito kategóriami vieme presne určiť, ako vyzerá základňa triednej spoločnosti. Politická nadstavba však musí byť tiež definovaná a nie je úplne determinovaná základňou. Presnú podobu triednej spoločnosti, rovnako ako presný vývoj tejto spoločnosti vieme popísať a predpovedať na základe nasledovných os:

Osy triednej spoločnosti:

1. centralizácia štátnej štruktúry. Táto škála popisuje ako veľmi je nejaká štruktúra centralizovaná po vzore trojuholníka alebo vzoru pripomínajúceho trojuholník, s dôrazom na vlastnosť jedného centra, prepojenosti tohto centra s triednou štruktúrou a princíp hierarchie.

2. koncentrácia štátnej štruktúry. Táto škála popisuje na koľko osôb je rozdelených koľko politickej moci.

3. centralizácia vlastníctva. Táto škála popisuje ako je celková triedna štruktúra centralizovaná. Od tej štátnej sa môže výnimočne líšiť, v prípade tvorby spoločenského usporiadania, krízy, zmeny dynastie a štruktúry a prechodu na inú spoločnosť. Prepojenosť štátnej a triedne štruktúry má dopad na stabilitu spoločnosti a je jej vyjadrením. Napätia vovnútri a medzi týmito štruktúrami hrali napríklad dôležitú úlohu vo vývoji kapitalizmu v Anglicku.

4. koncentrácia vlastníctva. Rovnaké ako 2, len aplikované na vlastníctvo.

5. teritoriálna centralizácia. Popisuje jednotlivé triedne spoločnosti a ich teritoriálnu centralizáciu, ako aj fakt, koľko ich je a v akom pomere voči sebe stoja.

6. štruktúra ozbrojených jednotiek a ich prepojenosť s triednou a štátnou štruktúrou. Toto hralo významnú úlohu pri páde Rímskej ríše a hrá úlohu aj v prechode na komunizmus.

S týmto môžeme kategorizovať triedne spoločnosti a spoločnosť v prechode na beztriednu a iné “triedne spoločnosti” a “prechodné spoločnosti”.

color-spectrum-58a6d2bb3df78c345b51adb8
Najdôležitejšie možné postkapitalistické spoločnosti od najlepšej k najhoršej sú nasledovné:

1. Komunizmus – beztriedna spoločnosť, demokracia, čo najväčšia sloboda, pričom biologické a sociálne potreby sú relatívne zabezpečené alebo v relatívne rovnakom nedostatku. Možné aj po automatizácii.

2. Nerovné rozdelenie moci – výrobné prostriedky v spoločnom vlastníctve, avšak bez reálnej a plnej demokracie, čo môže ísť od leninizmu až po niečo pred komunizmom. Možné aj po automatizácii.

3. stalinizmus – výrobné prostriedky formálne v spoločnom vlastníctve, bez reálnej demokracie, Užívanie tohto spoločného majetku a prídel spoločenského produktu do osobného vlastníctva nerovný na základe pozície v štátnom aparáte. Možné aj po automatizácii.

4. nerovné prerozdelenie tovarov – tovary sú nerovne prerozdelené do osobného vlastníctva napriek spoločnému vlastníctvu výrobných prostriedkov, toto je dominantná forma vykorisťovania alebo “vykorisťovania”. Možné aj po automatizácii.

5. súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov a relatívne uspokojenie biologických a sociálnych potrieb. Možné len po automatizácii.

6. súkromné vlastníctvo VP a chudoba, neuspokojené biologické a sociálne potreby. Pravdepodobné po automatizácii.

7. súkromné vlastníctvo VP a iné, napríklad niektoré potreby uspokojené, iné nie, vojna, barbarizmus, iný výmenný alebo prerozdeľovací spôsob. Možné len po automatizácii.

8. Rentizmus. Renta je dominantný spôsob vykorisťovania. Možné aj po automatizácii.

9. Trh-ceny-nie-kapitalizmus. Udržaný trh s trhovými cenami, kapitalizmus po automatizácii. Možné len po automatizácii.

10. Cenový “kapitalizmus”. Udržané ceny po automatizácii, avšak bez voľného trhu, ale jeho nahradením monopolnými cenami. Možné aj po automatizácii.

11. Plánovaný “kapitalizmus”. Plne plánovaný kapitalizmus, s monopolnými alebo trhovými cenami. Možné aj po automatizácii.

12. “štátny kapitalizmus”. Kapitalizmus, ktorý nie je kapitalizmus, lebo existujú len štátne firmy, ktoré predávajú tovar pre trh alebo pre zisk, tento zisk je prerozdelený vlastníkom.

13. otrokárska spoločnosť.

Hlavné typy triednych spoločností:

1. dominantné štátne vykorisťovanie

2. dominantné vykorisťovanie z renty

3. dominantné vykorisťovanie z kreditu, dlhu

4. dominantné vykorisťovanie z výmeny

5. dominantné vykorisťovanie z podmienok výroby

 

Osy druhov všetkých typov spoločností (všetko škály):

1. objem VP

2. objem nadproduktu

3. vlastníctvo VP

4. prerozdelenie nadproduktu

5. uspokojenie potrieb

6. prerozdelenie pracovných povinností

7. prerozdelenie moci

 

Základné osy spoločenskej organizácie:

1. perfektná diktatúra (každé konanie je prikázané) až perfektná demokracia (každé konanie je odhlasované)

2. perfektná anarchia (každé konanie je bez koordinácie) až perfektný poriadok (každé konanie je s koordináciou)

3. perfektný komunizmus (všetko je v spoločnom vlastníctve) až perfektné súkromné vlastníctvo (všetko je v súkromnom vlastníctve perfektne prerozdelené)

Pridaj komentár

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s