Druhý Holokaust, alebo o sprostosti slovenských nacistov a o tom ako Sovietsky zväz zachránil Európu

Unsere Stärke ist unsere Schnelligkeit und unsere Brutalität. Dschingis Khan hat Millionen Frauen und Kinder in den Tod gejagt, bewußt und fröhlichen Herzens. Die Geschichte sieht in ihm nur den großen Staatengründer. Was die schwache westeuropäische Zivilisation über mich behauptet, ist gleichgültig. Ich habe den Befehl gegeben – und ich lasse jeden füsilieren, der auch nur ein Wort der Kritik äußert – daß das Kriegsziel nicht im Erreichen von bestimmten Linien, sondern in der physischen Vernichtung des Gegners besteht. So habe ich, einstweilen nur im Osten, meine Totenkopfverbände bereitgestellt mit dem Befehl, unbarmherzig und mitleidslos Mann, Weib und Kind polnischer Abstammung und Sprache in den Tod zu schicken. Nur so gewinnen wir den Lebensraum, den wir brauchen. Wer redet heute noch von der Vernichtung der Armenier?

Nikto dnes nespomína na holokaust vo Východnom Timore, na holokaust Džingischána, na holokaust pôvodného obyvateľstva Ameriky a skoro nikto nespomína na holokaust v Arménsku. Tieto životy, stratené v čase, umlčané v zúfalom kriku, v nárekoch, sú zabudnuté.

Sám Adolf Hitler toto pochopil a s týmto poznaním, že holokaust v Arménsku prešiel svet bez toho, aby niekoho dotkol alebo aby niekoho donútil k jednaniu, s týmto poznaním vykonal ten svoj. A mal pravdu. Až do konca 70. rokov minulého storočia takmer nikto nerozprával o, nevedel o a neľutoval nad Shoah. Aj v Izraeli a v židovskej diaspore bola táto téma takmer zabudnutá, až kým neprišiel čas ju inštrumentalizovať, inštrumentalizovať ju pre vlastné etnické čistky, pre vlastný kolonializmus, pre vlastný apartheid, tentokrát vo Svätej zemi, kde by malo dobytím a znovupostavením chrámu dôjsť k Armagedonu, príchodu mesiáša a ustanoveniu vyvoleného národa na zemi.

Je paradoxom a iróniou dejín, že práve národ, najviac umučený národ v dejinách, ktorý utrpel takú katastrofu ako Shoah, by použil túto skúsenosť k tomu, aby si uľahčil vlastnú Shoah na inom národe. Koho to uráža, môže, nie je to moja chyba a nie je to moja zásluha, je to rovnosť národov pred zemou, že všetky sú v určitom čase a v určitej dobe schopné rovnakej krutosti, ak ide o jedno: o splnenie hladu po vláde, hladu po moci, po krvi.

A tak sa stáva, iróniou dejín, že dnešní nacisti Európy a sveta sa dívajú na Izrael ako na predlohu, na vzor. Všetci niekdajší antisemiti, ktorí vo svojej mladosti spievali piesne o tom, že dosiahnu siedmy milión, dnes si v parlamente a vo vláde podávajú ruky s izraelskou vládou a dávajú jej všeljaké komplimenty, pretože pre nich je tento štát ich štát. Sociálni darwinisti prišli konečne k objavu svätej pravdy, pod ktorej sa klaňajú a ktorú uctievajú, rovnosť pred smrťou a pre nich to je len záležitosťou toho, kto tento boj na život a na smrť vyhrá. Každý z nich si myslí, že on je ten, kto ho vyhrá, vyhrať ho môže však iba jeden.

Fašizmus v poslednej konzekvencii nie je ničím iným než touto vyššou formou nacizmu. Je to sociálny darwinizmus, darwinizmus nepochopený, v osvietení. Aj Židia sú v tomto darwinizme inkludovaný a smú hrať túto hru. Fašizmus tu je zjednotený s buržoáznou ideológiou. Jediným rozdielom je, že buržoázna ideológia je fašizmus s pretvárkou, vlk, ktorý predstiera, že je vašou babičkou.

Slovenskí nacisti, ktorí ešte ustáli v nižšej forme fašizmu, alebo tú vyššiu formu nemôže povedať nahlas, pretože by stratili podporu väčšiny svojich voličov, sa radi stavajú do roly ochrancov slovenského národa. Radi hovoria o zachovaní slovenskej kultúry, slovenskej rasy, radi hovoria o jednej veľkej slovanskej rase, ktorej by sme mali byť, malou zabúdajú dodať, súčasťou. Radi tiež hovoria o tom, že popri židovskom holokauste existoval jeden ďalší, omnoho väčší, ktorý bol nasmerovaný na Slovanov. Že samých seba pozývajú do pasce zrejme netušia.

Generalplan Ost bol plán najvyšších nacistických plánovačov a ideológov, ktorého cieľom bolo očistiť Európu od Slovanov a baltských národov. Prostredníctvom presídlovania, masových vrážd, nútenej emigrácie a germanizácie mala byť celá Európa očistená od tejto podradnej rasy, tejto slovanskej rasy, ktorú Hitler a jeho nasledovníci nazývali striedavo mongolskou hordou, židoboľševickým morom a červenou záplavou. Dnešní nacisti v slovanských krajinách zrejme tento aspekt nacizmu zabudli.

V oficiálnom pláne mali byť prakticky zničené tieto národy, z toho aj všetky baltské národy: Česi, Poliaci, Litovci, Lotyši, Estónci, Ukrajinci, Bielorusi, Rusi a iné národy, ktoré by nacisti rovnako posúdili ako podradné. O Slovákoch sa v tomto pláne oficiálne nič nehovorí, je však takmer isté, že po tom, čo by nacistické Nemecko malo pod kontrolou celú Európu, by tento národ, tento pre našich slovenských nacistov posvätný národ, rovnako zmizol z mapy Európy.

Plán počítal s viacerými štádiami a podplánmi, ktoré mali byť striedavo aplikované podľa veľkosti a stupňa podradnosti podradenej rasy. S najväčším pohŕdaním sa plán pozeral na Čechov, našich “rasových” bratov, preto možno s celkom vysokou pravdepodobnosťou povedať, že keby Nemecko stratilo potrebu dávať slovenskému štátu, tomuto trpaslíkovi, ilúziu autonómie, postihol by ho rovnaký osud ako osud Česka. Kvôli tomu, že ale Česko ležalo najbližšie k Nemecku a tvorilo veľmi dôležité centrum vojenského priemyslu, tento plán nebol nikdy plne, ani vo všetkých častiach prevedený. Počítal však s tým, že viac ako polovica Čechov bude presídlená na Sibír alebo Ďaleký východ, že niektorí podradní a pracovití Česi budú nasadení roztrúsení na nemeckých kolóniách vo vysídlenej východnej Európe, že česká inteligencia bude donútená k emigrácii alebo pozabíjaná, že zostatok českého národa bude nasadený ako otrokárska armáda v nemeckom teritóriu, germanizovaná, alebo zničená.

Presídlené národy by nemali žiť v slobode na Sibíri, ale žiť tak, aby tu postupne zahynuli alebo boli deklasované na nepodstatné zoskupenia bez identity. Súčasťou plánu bolo zaistiť, aby všetky podradené národy mali čo najnižšiu pôrodnosť a čo najvyššiu úmrtnosť, čo by malo zaistiť, aby v priestore niekoľkých generácií zmizli do nepodstatnosti. Súčasne by mali byť na Sibíri vystavení čo najtvrdším podmienkam, najväčšej kontrole, byť izolovaní a zliať do jednej heterogénnej masy.

Tento plán súčasne ukazoval, že nacisti vo svojej vlastnej ideológii popierali jej všetky podstatné vlastnosti. Pretože boli veľmi dobre ochotní germanizovať slovanské deti a slovanských ľudí, bolo im jasné, že pojem nemeckosti nebol záležitosťou čistokrvnosti, ale čisto adaptácie na okolnosti, tak flexibilný, ako plastelína. To ich však nebránilo v tom, tieto unesené deti nazývať “deti čistej rasy”, napriek tomu, že pochádzali častokrát z tej podradenej.

Baltské národy boli v nacistickej ideológii klasifikované rôzne ako národy s “nordickými charakteristikami” a preto bolo plánované, že väčšina alebo veľká časť Estóncov a Lotyšov bude germanizovaná, zatiaľ čo Litavci mali byť úplne presídlení alebo zničení.

Plán kategorizoval ako najväčšie hrozby Poliakov a Rusov, ktorí boli pre nemeckú rasu najväčšou hrozbou, kvôli ich veľkosti, ale aj kvôli nordickým charakteristikám. Kvôli skúsenostiam so správaním poľského národa v okupácii bolo plánovačom jasné, že nebude možné ho z veľkej časti germanizovať, preto mala byť väčšina poľského národa prevezená na Sibír a Ďaleký východ a väčšina jej inteligencia fyzicky zlikvidovaná.

Najvyššiu úroveň dosiahol plán v relácii k Rusom, Bielorusom, Ukrajincom a iným národom Sovietskeho zväzu. Tieto národy mali byť rozdelené a rozštiepené podľa regiónov. Cieľom bolo vytvoriť regionálne identity, podľa ktorých by sa národná identita týchto národov, no najmä Rusov zničila a podľa ktorej by bolo lepšie možné tento priestor vysídliť.

Plán nepočítal tak, ako pri riešení židovskej otázky, s úplným vyhladením. Dôvodom pre toto nebol nejaký absurdný humanizmus vovnútri najšialenejších a najbestiálnejších radov nacistickej garnitúry, ale čistý pragmatizmus. Nacisti boli presvedčení, že zničenie židovského národa prejde svetom bez povšimnutia, čo sa ukázalo ako pravdivé, zatiaľ čo si myslela, že zničiť všetky slovanské alebo jeden väčší národ by mohol vyvolať odpor na strane sveta a na strane jednotlivých osôb patriacich k týmto národom. Tento plán preukazuje, že nacisti nemali v úmysle ovládnuť celý svet, pretože až takí sprostí neboli, mali v pláne ovládnuť Európu, stať sa v nej dominantným národom a vyčistiť ju od Slovanov.

Jediný problém s týmto plánom nebol ten, že by nebolo možné ho realizovať, ale bolo omnoho ťažšie realizovať druhú časť tohto plánu: zasídlenie vysídlených oblastí nemeckými kolonizátormi. Napriek tomu, čo by si mohli nacisti myslieť, skoro nikto nebol veľmi horlivý presťahovať sa z Nemecka na ukrajinské pláne. Súčasťou tohto plánu v štádiu, keď už jeho časti boli prevedené v praxi, bolo preto tiež násilné presídlovanie nemeckého obyvateľstva. Až kam ľudská fantázia vie zájsť.

Čo by sa stalo so slovenským a juhoslovanskými národmi (včetne bulharského) je nejasné, je však viac než pravdepodobné, že skôr či neskôr by ich postihol rovnaký osud, ako osud ich ostatných “slovanských bratov”.

Dnešní nacisti v týchto krajinách preto môžu ďakovať za svoj život a za svoju možnosť a slobodu, dnes volať po genocíde iných národov v tomto priestore a nie za genocídu vlastného národa, nie Bohu, ale len jedinému aktérovi: zlej židoboľševickej Sovietskej únii.

Že to bol práve Sovietsky zväz, ten zlý, hrozný Sovietsky zväz, ktorý je v dnešných nezávislých centristických denníkoch a časopisoch všade prirovnávaný ako rovný brat alebo horší brat fašizmu, ktorý predsa s ním uzavrel zmluvu o večnom priateľstve v roku 1939, ktorý zachránil Európu pred najväčšou masovou vraždou etnickou čistkou v dejinách, dnes takmer každý popiera.

Od naivných príbehov o tom, že by Spojenci oslobodili Európu aj bez Sovietskeho zväzu, že keby len Sovietsky zväz neuzavrel zmluvu s Nemeckom, Nemecko by nič nevyhralo, že pád Francúzska bola len jedna veľká náhoda, že spúšťačom vojny bol Sovietsky zväz, alebo nemecký národ, alebo československá vláda, až po príbeh o tom, že spojenci zachránili Sovietsky zväz tým, že mu poslali pártisíc tankov a lietadiel, všade počujeme, že predsa naše svedomie nás nesmie klamať. Sovietsky zväz nemôže byť náš záchranca, to je predsa nemožné, to je groteskné, to uráža našu liberálnu náturu, našu vieru v liberálnu demokraciu.

Sovietsky zväz bol bezpochyby totalitný režim. S rovnakou mierou, akou to bol režim, ktorý utlačoval vlastný proletariát, s rovnakou mierou, akou to bol antimarxistický režim v pravom zmysle slova, to bol tiež marxistický režim a napriek všetkému nepripúšťal kapitalistické vykorisťovanie a útlak a rozhodne nebol založený na rasistickej ideológii. Tento režim nikdy nevykonal také rozsiahle, úmyselné a plánované výpravy etnických čistiek, genocíd, masových vrážd a vojenského imperializmu ako kapitalistické a fašistické režimy v posledných dvesto rokoch. Nič také ako Východný Timor, ako Kórea, Indonézia či Shoah sa v tomto režime nestala. Bol pokrytecký a do kosti zhnitý odpadom kariéristov a celej superštruktúry založenej na privilégiách a vykorisťovaní, ale zatiaľ čo nacistický režim pokrytecky rozprával o tom, že treba vyhladiť všetky podradné rasy na zemi, čo nazýval hygienické opatrenia, Sovietsky zväz pokrytecky hlásal o konci všetkého utrpenia a vykorisťovania, zatiaľ čo sa jej funkcionári napchávali zmrzlinou uprostred hladomoru, ktorý spôsobili. Jeho pokrytectvo a faloš bola faloš dobrého úmyslu. Nacizmus a kapitalizmus nikdy žiadny dobrý úmysel nemal a nikdy mať nebude. A Sovietsky zväz hlavne nebol výsledkom pokrytectva, ktorý by bol cieľom alebo nevyhnutným výsledkom jeho ideológie alebo ľudskej prírody. Jeho pokrytectvo bolo výsledkom tých najťažších podmienok, v ktorých sa musel vyvíjať a výsledkom toho, že do jeho srdca sa dostala choroba, choroba kariérizmu a elitárstva. Lenin žil s jedným párom topánok, jeho nasledovníci mali páry lietadiel.

Že Sovietsky zväz zachránil Európu pred fašizmom je jasné každému, kto sa pozrie na fakty. Fašizmus bol rovnako privodený Októbrovou revolúciou, ako aj ňou porazený. Bez Októbrovej revolúcie by žiadna potreba pre fašizmus neexistovala. Fašistické Nemecko malo len jeden jediný zmysel svojej existencie a ten bolo zničiť Sovietsky zväz, zničiť aj tú zdegenerovanú, nepodarenú revolúciu. Tento jeho zmysel nebol naplnený, aby potom Sovietsky zväz zničila vlastná trieda, ktorá ho riadila a vlastnila, jeho vlastná byrokracia aparátnikov a kariéristov.

Spojenci na každom kroku pomáhali fašistickému Nemecku na tejto výprave, bez toho, že by ohrozili vlastnú existenciu a bez toho, že by vyzerali a pôsobili, že sú na jednej strane. Keď vznikla fašistická strana, nespravili takmer nič, aby proti nej bojovali, nespravili takmer nič, aby bojovali proti Francovi, aby bojovali proti fašistom vo vlastných krajinách. Len proti vôli polície mohli Londýnčania rozohnať fašistov vo vlastných uliciach. Keď prišiel Hitler k moci, stalo sa tak len vďaka podpory Hindenburga a ostatných buržoáznach strán. Jeho prvým krokom bolo rozpustiť Komunistickú stranu a poslať všetkých komunistov do koncentračných táborov. To bolo ešte pred rasovými zákonmi a pred Krištálovou nocou. Predtým, než Hitler porušil zmluvu Versailles, než začal stavať lode, než obsadil Porýnie a než napadol Československo, vyradil vo svojich radoch svojho nepriateľa, Strasserovské krídlo, ktoré myslelo slovo “socializmus” v názve vážne, aj keď vo svojej absurdnej interpretácii.

Spojenci sa prizerali, ako Hitler zbrojil, ako Židov mlátil a ako zaviedol na vzor USA eugenické zákony. Prišli mu na pomoc, keď išlo o to, zlomiť a obsadiť Československo. A keď bolo Poľsko zničené, čakali na hranici nato, aby dobyl Francúzsko.

Pakt Molotov-Ribentropp je jeden z tých častí dejín, ktoré napriek všetkému dokazujú správnosť marxistickej teórie. Tento pakt dokazuje, že Sovietsky zväz prestal už dávno byť marxistický v duchu a v tele. Zostával ním len v pretvárke, v slovách a vo frázach. V pokrytectve jej vodcov, ktorí mali záujem len na tom, udržať svoje teplé miesta v systéme. Toto bolo motiváciou tohto paktu, udržať a rozšíriť svoju moc na úkor utlačovaného proletariátu všade na svete. Podobne ako spojenci, aj táto byrokracia na každom kroku pomáhala fašizmu, pomáhala mu vtedy, keď išlo o to, vytvoriť front so sociálnymi dermokratmi, pomáhala mu vtedy, keď išlo o to, pripraviť sa na vojnu, keď išlo o to, viesť s ním vojnu a aj vtedy, keď s ním viedla vojnu. Až keď bolo zrejmé, že zničí všetko, čo bude v jeho ceste, spolu so životmi a kariérami týchto pokrytcov, sa odhodlali na odpor.

Pri Moskve roku 1941 sa rozhodol osud miliónov ľudí. Podľa Generalplan Ost malo byť presídlených na Sibír až 50 miliónov ľudí a až 40 miliónov zabitých. Týmto ľuďom, ktorí tam a v nasledujúcich štyroch rokoch, položili svoj život, vďačíme my svoje životy.

Slovenskí nacisti, vzdajte hold ruským, bieloruským, ukrajinským, tatárskym, uzbeckým, gruzínskym, arménskym a azerbajdžanským, turkménskym, kazašským a kirgizšským, moldavským, lotyšským, litovským a estónskym komunistom. Vzdajte hold Židom, ktorí za vás umreli, aby ste dnes mohli žiť, aby ste dnes mohli kričať, že vás prenasledujú a chcú vašu smrť a nešťastie. Ďakujte Rómom za svoj život, ktorých dnes chcete pozabíjať. Vďačíte im za život.

A supy sa zlietajú, pretože oni vždy majú pravdu a holdujú na životoch druhých, na telách padnutých vojakov. Oni všetci boli násilníci a sexuálni predátori! Oni nás nezachránili, to boli Američania v Plzni! Liberálna demokracia nás zachránila! Ako nás mohli špinaví Rusi, extrémisti zachrániť, nás hrdých liberálov? My tu stojíme kvôli McDonalds, Coca-Cola a kvôli IBM, kvôli IG Farben a Thyssen Krupp, my tu stojíme kvôli bankárom, ktorí financovali Hitlerovi diaľnice a kvôli Winstonovi Churchillovi, tomu svätému mužovi (ktorí v živote nespôsobil smrť žiadnemu človeku, teda skutočnému človeku, Európanovi)! My nič nevďačíme boľševikom! A každý, kto inak myslí, ten je rusofil a extrémista a nepriateľ liberálnej demokracie!

A potom hovoria: Ale, ale, to vôbec neboli ruské tanky! Haha! To boli americké tanky a americké lietadlá, americké nákladiaky a americké žuvačky! Tie nás zachránili! Kapitalizmus nás zachránil, ktorí daroval boľševizmu z čistej dobromyselnosti desať percent (štyri) svojho obranného rozpočtu!

Polen, Herkunft der Umsiedler, Karte
Nach dem Feldzug der 18 Tage begann die bisher großzügigste Umsiedlungsaktion der Weltgeschichte. Alle Volksgruppen, die Draußen ihre Aufgaben erfüllt haben, rief der Führer zurück in die Heimat ihrer Väter. Sie helfen jetzt mit beim Ausbau und der Fertigung des großdeutschen Reiches. In besonderem Maße werden beim Aufbau des Warthegaues ihre kolonisatorischen Fähigkeiten wirksam werden.

Musím vás sklamať, drahí liberáli, drahí neomylní vojaci dobra na zemi, toho dobra, ktorý kvôli svojej čírej dobromyselnosti zničí a ničí každý prales na tejto zemi, znečisťuje každý potok v chudobnej zemi, ktorej daroval svoje žuvačky len za oplátku dobrej práce za dobrú plácu. Vy, čo obhajujete tak nedokonalý, ale jediný možný systém, pretože tí zlí sprostí proletári sú takí zlí a sprostí, že vás nepochopia a nemajú radi.

Nie. Boľševizmus vás zachránil, drahí slovenskí liberáli. Kvôli nemu dnes žijete a dnes píšete. Len kvôli nemu. Žiadne americké tanky. Nikdy nepresahovali viac než desatinu všetkých sovietskych tankov. Žiadne britské tanky. Ani pri Moskve neboli rozhodujúce, ani pri Stalingrade, ani pri Kursku. Žiadne lietadlá, tie nehrali na východe rozhodujúcu rolu. Za jediné, za čo vám môžeme vďačiť, sú tie nákladiaky, na ktorých boľševici nasadili Kaťuše, ktoré zničili Budapešť. Tú krásnu Budapešť. A ten krásny Berlín. Tak ako ste zničili Kolín a Tokyo.

 

Máte čo oslavovať. Boľševik vám zachránil život, ten mŕtvy boľševik. Nebol príliš krutý, bol príliš dobrý, daroval vám život.

Pridaj komentár

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s