30 rokov čoho?

Sloboda a demokracia. Kapitalizmus. Nová totalita. To sú možnosti, ktoré sa nám naskytajú a nám ponúkajú rôzne skupiny.

Pravda zvíťazí bolo motto a ešte stále je. Ale čo je pravda? Blogy generácie revolucionárov nám poskytujú jasné odpovede. Pravda je to, čo vám hovoríme my. Demonštrácie protivníkov hovoria, že pravda je niečo iné, tretí, že november treba ešte dokončiť a štvrtí, že to sú cudzinci a Židia, čo sú na vine. Čo si ale zjavne nikto neuvedomuje je, že pravda pre všetkých znamená niečo iné a že tieto pravdy v týchto skupinách sa stávajú aj materiálnou pravdou tým, že v ne ľudia veria. Ako to je ale možné, že ľudia majú tak rozdielne názory na tú istú udalosť? Samozrejme, každá skupina vám povie, že tí druhí sú sprostí, alebo pokrytci, alebo klamári, či „príživníci“, čo si ale skoro nikto neuvedomuje je, že naše presvedčenia sa vo svojej kvalite veľmi nelíšia. Skoro všetky sú založené v relatívnej miere na tom, čo počujeme a vieme, sú udržiavané v skupinách a tým, že s nami iní ľudia súhlasia svoju platnosť v nich aj nadobúdajú. Všetky tieto presvedčenia sú ideologické. A všetky pochádzajú z perspektív, ktoré nemôžeme jednoducho odsunúť, odmietnuť a označiť za „lži“, „extrémistické“ a „zlé“. Sú to perspektívy, ktoré sú rovnako platné ako tie naše a práve v tejto neschopnosti, tieto perspektívy priznať, tkvie aj čiastočne naša súčasná politická situácia a situácia v západnom svete.

17. november bol vo svojej podstate neuskutočnený sen komunistov, vzbura pracujúcich, aj keď sa Vám to nepáči. Keď dnes ľudia naňho spomínajú a do krvi sa bijú o jeho význam, o čo im v skutočnosti ide, nie sú udalosti, ktoré sa vtedy odohrali, ale ide im o obranu svojich spomienok, svojho zážitku, svojej viery a nádeje, svojho presvedčenia. Z bezhraničného optimizmu a vôle dosiahnuť spravodlivú a slobodnú spoločnosť, si myslím, že sa môžeme zhodnuť, nezostalo veľa.

Musíme si priznať, že existuje veľká skupina ľudí na Slovensku, ktorá perspektívu masových médií a dnešných obhajovateľov revolúcie nezdieľa. Ich marginalizovať, odsúdiť za „komunistov“ alebo iných neschopných, sprostých ľudí, je niečo, čo nemožno spojiť s politickou pluralitou, slobodou prejavu a demokraciou. Realita je však tá, že táto skupina existuje a že celé porevolučné obdobie im bol upieraný priestor v médiách a bolo im upierané právo na „pravdu“. Keď hovorili, že sa mali lepšie za minulého režimu, bolo im povedané: „Čo obhajuješ totalitu?“ Ale veď si len „sprostý“, „nevieš o čom hovoríš“, „to je len nostalgia“. Boli zamlčaní, ukopaní a odsunutí.

Blog Juraja Smatanu symbolicky znázorňuje tento porevolučný fenomén. Je znázornením toho, že čo sa začalo ako Verejnosť proti násiliu, sa veľmi rýchlo premenilo a dodnes je nenávisť voči všetkým, ktorých táto skupina zakategorizuje ako „komunistov“. Nerobia pritom vôbec rozdiel podľa toho, či sa niekto hlási ku komunizmu a vôbec nerobia rozdiel medzi jednotlivými prúdmi v rámci neho a tiež nerobili rozdiel, kto mal akú úlohu a názor k režimu. Je znázornením toho, ako vytvorili, udržiavajú a obhajujú vládnucu ideologickú nenávisť voči „komunistom“ a ako im, ktorých za nich považujú, nepripúšťajú priestor ani nárok na názor vo verejnej diskusii. Táto nenávisť panujúca v slovenskej spoločnosti, podobne ako rasová nenávisť a nenávisť voči cudzincom, Rómom, bola skoro tridsať rokov verejnosťou proti násiliu ignorovaná alebo podporovaná. Pre nich je pravda to, v čo veria oni. Lož nie je niečo, čo vedia dokázať, ale všetko, čo nie je súčasťou ich pravdy. Paradoxne je práve tá konšpiračná teória, čo nie je viac než špekulácia a obvinenie bez dôkazov, ktorú odsudzujú, presne identická tej ich konšpiračnej teórii. Že po revolúcii členovia ŠtB, „komunisti“ zostali v politike a pod Mečiarom a Ficom ešte stále vládnu a „rozkrádajú tento štát“. V podstate hovoria to isté, čo s nimi hovoria tak nenávidení „komunisti“. Že ich ideologický fundamentalizmus a fanatizmus je o to nebezpečnejší, že poznajú len „my“ a tí, čo „nie sú s nami“ a hádžu komunistov, ficovcov, nacistov a v podstate všetky ideológie a politické strany, okrem nich, do jedného vreca „antidemokratov“, treba spomínať. Snažia sa nám nanútiť, že možnosti sú len dve, sloboda s nimi, alebo nesloboda bez nich. Nepripúšťajú iné perspektívy a nedávajú im priestor a tak sú ideologicky nie odlišní od stalinistov, proti ktorým bojovali a bojujú.

Perspektíva, ktorú nemôžu poprieť je tá, že žijeme v slobodnejšej spoločnosti, že pod „slobodou“ myslia slobodu tlače, zhromaždenia, slobodu od politickej represie, a prejavu. Ale tiež si dúfam uvedomujú, že máme v týchto oblastiach ešte čo zlepšovať. Ale tiež nemôžu poprieť, že pre mnoho ľudí táto sloboda nemá žiadny význam, ak nemajú prácu, bývanie a nedokážu vyžiť zo svojej mzdy. Budú hovoriť, ach, zase, sami sú si na vine a zatvoria si svoje ideologické klapky. Ale realita je tá, že pre tých ľudí, ktorí dnes žijú v chudobe, bezdomovectve, bez práce, ten minulý režim bol slobodnejší. Realita je tá, ak sa spýtate ľudí, koľko zo svojho mesačného príjmu museli venovať nákladom na bývanie a potravu, zistíte, že jednoducho ten minulý režim dosahoval viac za menej práce, za tú povestnú „socialistickú“ pracovnú disciplínu. Vo svojej ideológii budú tvrdiť, že obhajujeme „totalitu“ a chceme jej návrat. Budú tvrdiť, že my sme nepriatelia demokracie, že kapitalizmus je neodlúčiteľná súčasť demokracie a demokracia je neodlúčiteľná od kapitalizmu, že „komunizmus“ je vždy a nevyhnutne „totalita“, diktatúra a oligarchia. Čo ale v skutočnosti robia je, že klamú o nás, snažia sa nás umlčať, snažia sa nám zobrať slobodu prejavu, snažia sa nás označiť za niečo, čo nie sme, postaviť proti nám ľudí spomienkami a nálepkami, vyvolať taký strach v nás, aby sme boli ticho. Čo robia, nie je v princípe rozdielne od toho, čo robili stalinisti proti nim, rozdiel je v tom, že to nerobia štátnymi a ilegálnymi prostriedkami.

Skutočnosť je taká, že sloboda a demokracia nie sú neoddeliteľné od kapitalizmu, že kapitalizmus je v rozpore s princípmi demokracie, že „mafiánsky štát“ je normálny pre takýto systém a že to, čo oni nazývajú „komunizmus“, nebola komunistická spoločnosť, nebola to „diktatúra proletariátu“ práve preto, že neexistovala demokracia a sloboda prejavu a tlače, že to bola diktatúra nomenklatúry, čiastočná triedna spoločnosť, v ktorej vládnuca „trieda“ držala politickú moc a rozhodovala o odmenách a pridanej hodnote, o výrobe a rozdeľovaní, kde síce nebolo vykorisťovanie a súkromný majetok, no široký čierny kapitalizmus, korupcia a moc koncentrovaná v úzkej skupine nevolených ľudí. Tiež je mojou perspektívnou skutočnosťou, že revolúcia bol hlavne prejav vôle ľudí, ktorí skutočne nevedeli, kam chcú ísť a ktorí možno ani nechceli ísť do kapitalizmu, ktorí ale chceli slobodu a demokraciu. V konečnom dôsledku tento ľud tento prechod nekontroloval, ale kontrolovali ho súčasne nevolení zástupcovia revolúcie a predchádzajúca nomenklatúra a bol to prechod z čiastočne triednej spoločnosti do plne triednej spoločnosti. V ktorej sa, áno, a teraz zakričte všetci: „špekulácia!“, z predchádzajúcej vládnucej triedy, ŠtB, častí byrokracie a straníckeho vedenia stala časť novej vládnucej kapitalistickej triedy. Ako mnohé revolúcie, bol to prejav spoločenskej sily, kolektívu, toho, čo by mohlo byť, ak by sa táto sila vedela odpútať v skutočnej demokracii a v skutočne socialistickom hospodárstve, no tiež táto sila rýchlo upadla a na denný poriadok sa vrátila práca, povinnosti a štátu a spoločnosti sa znova zmocnila menšina, tentokrát taká, ktorá seba nazýva „šikovní“ a ktorí sú rovnako ideologickí ako tí minulí. Kam sa stadiaľto pohneme, je len na ľuďoch a na tom, či sa budú navzájom počúvať, alebo vás len oštempľujú, umlčia, nebudú vás počúvať, nebudú argumentovať alebo vás nepustia k slovu.

Pridaj komentár

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s