O kultúre

Dokumentárny film od Mira Rema ponúka najmä jasný a ostrý prierez do ilúzie a priemyslu mediálnej výroby v trhovom hospodárstve.

Tri témy sa tiahnu cez tento kus mediálnej správy a súčasne digitálny materiál ukazujúci sa v určitých dispozitívach domácej spotreby či spotreby v premietacej sále. Jednak reflekcia stavu slovenskej kultúry, kultúry nie v zmysle občianskeho chápania vysokej kultúry, ale kultúry skutočne vládnucej v obyvateľstve, inak téma hierarchickej a triednej podstaty kultúrnej výroby v kapitalistickom hospodárstve a dnes už skoro povinná téma reflekcie filmovej výroby vo vlastnom médiu.

Každý aspoň trochu reflektovaný člen kultúrneho spolku a národného štátu nazývaného „slovenský“ si je vedomý, že v skutočnej základni a jadre medzi obyvateľstvom je slovenská kultúra založená na alkoholizme a vulgarizme. Táto základná primitivita slovenskej kultúry má niečo dočinenia so skutočnosťou, že až donedávna bolo Slovensko predindustriálna spoločnosť a táto sedliacka alebo dedinská „mentalita“, lepšie povedané vedomie, prežíva až dodnes, nezapadujúc do zmenených výrobných vzťahov a módu výroby. Tento kus mediálnej správy to podobne, ako iné práce, ukazuje mnohokrát v čistej forme, vo forme, kedy je možné si tento primitivizmus uvedomiť až s určitým odcudzením. Časté vulgarizmy, opakujúce sa klišoidné výrazy, myšlienky, slovné spojenia, tvoria základ reálnej slovenskej komunikácie a tým pádom aj základ slovenskej „vysokej kultúry“. Táto „vysoká kultúra“, zobrazená vo výškach slovenského rapu, zásluhou trhového mechanizmu a jej neviditeľnej ruky, ukazuje ale v úplne intuitívnej forme svoju triednu podstatu. Tak ako bol v minulosti v západnom svete vznik „vysokej kultúry“ vždy spätý s určitým stupňom spoločenského vývoja a stupňom výrobných vzťahov, spätý so vzostupom novej triedy alebo s existujúcou vládnucou triedou, tak na Slovensku k skutočnému vzniku kapitalizmu ako dominantnej formy výroby došlo až nedávno a teda vzniku domácej inteligencie nedošlo. Tento vývoj, prerušený stalinistickým režimom, nabral po páde opony len neprirodzené formy „crony“ kapitalizmu, pološtátneho kapitalizmu a malokapitalizmu premiešaného s polokoloniálnym hospodárstvom a závislosťou na cudzom kapitáli. S týmto došlo tiež k chýbajúcej „vysokej kultúre“ na Slovensku v pravom zmysle slova. Namiesto toho prichádza „vysoká kultúra“ ako čistý ideologický nástroj alebo výsledok sociálnej súťaže a vzostupu, alebo ako scéna závislá na štátnej podpore a malokapitalistickej sieti divadiel, obe tieto časti „vysokej kultúry“ ale nie sú tak jasne napojené na vládnucu triedu a nenapájajú na triednu tradíciu ako v západných krajinách či v iných stredoeurópskych krajinách.

Ďalší dôsledok nezvyčajného vývoja a nie plne vyvinutej občianskej spoločnosti na Slovensku je takmer intuitívne chápanie triedneho aspektu a hospodárskeho poriadku, ktorý sa ukazuje napríklad v oficiálnom popise tohto filmu. Kultúra je „zložka obchodu“, inak povedané triedne dominovaný spotrebný výrobok, „Tým pádom jej kvalita podlieha komerčnému záujmu“. Ukazujúc hierarchickú a triednu podstatu výroby kultúry v trhovom hospodárstve, film viackrát tematizuje dispozitív, teda usporiadanie jej spotreby a výroby. Ku spotrebe hudby dochádza opakovane len v usporiadaní frontálneho divadla, pričom sociálne úlohy oboch častí tohto priemyslu a tejto udalosti sú natoľko predvídateľné, že ich dokáže riadiť a predvídať aj Majk Spirit. V čom najmä tieto zábery prekvapujú a dosahujú jedno z najväčších úspechov, je v búraní triednych predstáv o veľkosti a genialite úspešných ľudí v tomto priemysle, ukazuje ich zblízka, ako obyčajných, zraniteľných ľudí, žiadnych gigantov, žiadnych „nadľudí“ a subverzívne tak podkopáva logiku, ideológiu a opodstatnenie triednej spoločnosti, v ktorej sú niektorí miliónkrát bohatší, lebo sú miliónkrát lepší, pracoviteľší a šikovnejší než druhí. Výroba filmu a „audiovizuálneho“ mediálneho materiálu je tiež reflektovaná v spôsobe, ktorý odhaluje suchú, bizarnú podstatu výroby programov, ktoré potom vo voľnom čase spotrebujú státisíce ľudí a ktoré plnia jasnú ideologickú úlohu vytvárania falošných snov, falošných nádejí a falošného vedomia. Nezvyčajne pre slovenskú spoločenskú náladu a názorové zloženie spĺňa jedna scéna úlohu kritiky patriarchálnych vzťahov na Slovensku, prežívajúcej rodovej nerovnosti znázornenej v „tradičnom“ a „kultúrnom“ „zvyku“ bitia, útlaku a vykorisťovania, zatiaľ čo ďalšia scéna túto kritiku patriarchátu prenáša aj do existujúcich výrobných vzťahov v reprodukcii a v sexuálnom kapitáli. To sa ukazuje v nerovnej práci na tele, ktorá vládne medzi rodmi a v nerovných úlohách, ktoré im pripadajú na sexuálom trhu, pri ktorom jeden z nich je opakovane nútený doslova predávať svoje telo. Cooltúra tento prierez v slovenskej spoločnosti dopĺňa tiež historickým exkurzom, ktorý tematizuje rozdielny spôsob vo výrobe a spotrebe kultúry v minulom režime, súčasne mytologizáciu tohto obdobia z oboch strán a prevládajúcu dominanciu tejto bývalej vládnucej triedy v dnešnej triednej spoločnosti, niečo, čo je intuitívne chápané a je verejným tajomstvom na Slovensku ako aj v iných poststalinistických krajinách. Tento skvelý exkurz, ktorý by si zaslúžil byť výstavný dokument pre budúce civilizácie a mimozemskú rasu, ak by sa niečo o Slovensku na začiatku 21. storočia chceli dozvedieť, končí ironickou a najčistejšou perverzáciou kultúry v kapitalizme a to je vtedy, keď je transcendentná drogová skúsenosť s b(B)ohom predávaná na trhu generácii 15-29, ako náhrada možno za sexuálny a drogový život.

Pridaj komentár

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s