Prázdne paláce

Paláce sú prázdne, zatiaľ čo ľudia umierajú na ulici.

Kotle a kopce jedla končia v odpadkoch alebo na výrobu mäsa, zatiaľ čo milióny hladujú. Niektorí sa radujú a smejú, iní umierajú z utrpenia a zúfalstva. Niektorí predávajú zbrane, iní sú nimi zabíjaní. Niektorí žijú z krvi a orgánov druhých, iní umierajú z najjednoduchších chorôb. Niektorí kradnú a vykorisťujú, iní sa potácajú a prežívajú.

Keď Oxfam zverejnil svoju štúdiu o nerovnom rozdelení bohatstva vo svete, začala sa zvyčajná kampaň k ospravedlňovaniu. Buď nastáva ticho, alebo eufemisticky sa dnešná nerovnosť ospravedlňuje tým, že aspoň dnešní králi a aristokrati svoj majetok rozdávajú (na rozdiel od minulosti, čoho dôkazom sú dejiny…) alebo že táto nerovnosť nie je taká hrozná ako v minulosti. Málokto je ochotný spraviť to, čo by bola jediná ľudská reakcia a to je vykríknuť: „To je šialené! Ako je toto možné?“. Pravda, ako je možné, že 62 ľudí, menej než obyvateľstvo jedného autobusu či električky vlastní toľko majetku ako polovica sveta? Je to nejakým neuveriteľným zázrakom, je to šikovnosťou týchto ľudí, alebo len nereprezentatívne porovnanie či dané hospodárskym vývojom na svete? Je to evolúcia? Občasné neúmyselné výroky členov tejto triedy hovoria o tom, že tento pohľad je veľmi rozšírený v ich radoch. Oni sú presvedčení o tom, že ich bohatstvo je úplne oprávnené a že sa k nemu dostali vlastným výkonom, vlastnou prácou či inými záhadnými silami.

Aj keď sa občas stane, že príslušníci tejto triedy alebo ich podporovatelia hovoria o nezaslúženom bohatstve, ako o dedičstve alebo o finančnom kapitáli ako o „neproduktívnom“ kapitáli, v podstate vždy o týchto fenoménoch hovoria ako o chybách na kráse, ako o odchýlkach, opraviteľných nedostatkoch alebo ako o veciach, ktoré nezasahujú a nespochybňujú základy tohto systému. Ak však človek prijme určitú hospodársku teóriu, teóriu o pracovnej hodnote, začne sa nebezpečný vývoj. Ak človek rozmýšľa o tom, skadiaľ v skutočnosti tržby súkromných spoločností pochádzajú, že nie sú to v skutočnosti prostriedky, ktoré vyrábajú tovary a služby v našom svete, ale ľudia, tak nevyhnutne príde k rozdielu medzi mzdami, inými nutnými nákladmi a celkovými tržbami, teda ku kapitálovým príjmom alebo lepšie povedané, k nadhodnote. Zistí, že akýkoľvek kapitál je „neproduktívny“, že nielen dedičstvo je nespravodlivé a nezlúčiteľné s rovnosťou šancí, ale aj kapitálové a akékoľvek vlastnícke príjmy, že všetky tieto formy príjmu sú parazitujúce na skutočnej tvorbe bohatstva a mali by byť nazvané tým, čím sú, teda vykorisťovaním, nedobrovoľnou výmenou produktu práce za mzdu.

V tomto leží potom aj vysvetlenie dnešnej absurdnej nerovnosti bohatstva vo svete, pretože toto bohatstvo je neprávom získané. Preto je dnešná nerovnosť porovnateľná s otrokárskymi a feudálnymi spoločnosťami, pretože je rovnako založená na získavaní bohatstva cez vlastnícke príjmy a na prehlbovaní alebo udržiavaní týchto pomerov. Náhodou okolností je potom dnešný ústavný a zákonný poriadok založený na ochrane tohto majetku a toto získavanie bohatstvo definuje ako právne, rovnako ako je náhodou vidno jasná kontinuita v dedičských líniách v rozpätí niekoľkých storočí. Preto tiež existuje dnešná chudoba a hlad, pretože existuje kopec groteskného bohatstva. Tieto dva fenomény sú vzájomne závislé a kauzálne spojené a rozpustenie tejto nerovnosti teda nie je možné bez rozpustenia dnešného systému výroby a vlastníckych vzťahov.

anti

Zatiaľ, čo viacerí teda ďalej obhajujú dnešný systém pokroku, iní sa k nemu verejne prihlasujú, niektorí naplňujú prázdne paláce. V Londýne v minulých dňoch došlo k obsadeniu opusteného paláca ruského oligarchu, vlastníka, ktorý sa k svojmu vlastníctvu dostal pravdepodobne nekalými cestami. Cestami, s ktorými nesúhlasia ani len západní vlastníci. Tento palác bude premenený z paláca pre jedného človeka, ktorý svoje bohatstvo nikdy v svojom živote nevyužije a nepoužije – na palác pre potreby ľudí, ktorí umierajú na ulici. Zaplnia ho a budú ho využívať k vlastným účelom, k prežitiu a k uspokojeniu a naplneniu práv, ktoré sú im v dnešnej spoločnosti nominálne garantované. Nebudú musieť prespávať v zime na ulici a žiť nedôstojný život a keby dnešný hospodársky systém nebol založený na triednom vlastníctve, ani by nemuseli existovať bez práce a nejakej produktívnej činnosti. Takto vyzerá spravodlivosť.

Zdroj: The Guardian

Pridaj komentár

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s